Reálne mzdy by mali rásť najviac o 2 %

Len málokto by si neželal zvýšenie mzdy. A to čo najviac. Avšak analytici odhadujú, že reálne príjmy budú na Slovensku rásť maximálne o 2 percentá. Podľa Kvetana zo Slovenskej akadémie vied analýzy potvrdili, že na rast mzdy pôsobia dva základné faktory, a to inflácia a nezamestnanosť.

Predbehne mzda produktivitu práce?

Oprávnené požiadavky zamestnancov upraviť mzdu o úroveň inflácie pôsobia na rast mzdy. Miera nezamestnanosti zase zlepšuje zamestnávateľom ich vyjednávaciu pozíciu so zámerom znižovať mzdu, nakoľko na trhu práce sa nachádza dostatok kvalifikačne zdatných pracovníkov ochotných pracovať aj za nižšiu mzdu. V oblasti inflácie už Kvetan nepredpokladá také výrazné výkyvy ako vo vlaňajšom roku a v roku 1999. „Samozrejme je to podmienené pokračovaním nastúpených reformných krokov“ upozorňuje. Ako skonštatoval analytik MESA 10 Karol Morvay, vývoj reálnej mzdy bol poznačený tým, že pretrvával v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podobný, dokonca vyšší rast nominálnej mzdy pri výraznom spomalení rastu cien. A to až na rekordné minimum za celý doterajší priebeh transformácie. Preto bol napríklad v prvom štvrťroku tohto roka zaznamenaný najvyšší medziročný prírastok reálnej mzdy za posledné štyri roky, a to 3,7 %.

Existuje riziko, že rast reálnej mzdy predbehne reálny rast produktivity práce, čím sa opätovne podporuje makroekonomická nerovnováha. V uplynulom období, teda od roku 1999 do 2001 bola tendencia opačná. Rast reálnej mzdy zaostával za reálnym rastom produktivity práce. „Preto možno očakávať tlak zamestnancov a ich odborových organizácií na akúsi kompenzáciu v podobe rýchlejšieho rastu reálnych miezd,“ povedal Kvetan. V nasledujúcich dvoch rokoch je podľa Karola Morvaya potrebné počítať s obnovením procesu úprav regulovaných cien. Preto je pravdepodobné, že rast reálnych miezd nebude taký výrazný ako v tomto roku 2002. Tento predpoklad je posilnený aj tvrdeniami relevantných politických strán o potrebe prijatia ďalších korekčných a úsporných opatrení po nástupe novej vlády.

Neriešená nezamestnanosť

Nezamestnanosť predstavuje už chronický problém v štáte. Stagnácia v tejto oblasti svedčí podľa Kvetana o ustavičnom neriešení tohto problému. Pomerne vysoké odvodové a daňové zaťaženie totiž podporuje zamestnávateľov v uprednostňovaní vyššieho rastu miezd pred prijímaním nových ľudí. „Preto rast zamestnanosti bude prebiehať len veľmi pomaly,“ komentuje Kvetan. Pozitívom je, že nerovnováha na trhu práce sa v tomto roku už aspoň nerozširuje v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Pre obdobie vlaňajšieho roka bol typický nárast zamestnanosti pri súčasnom raste počtu nezamestnaných. „V prvom štvrťroku tohto roka však už pokračujúci mierny rast zamestnanosti priaznivo ovplyvnil vývoj nezamestnanosti,“ skonštatoval Karol Morvay. Dá sa to vysvetliť zásadným rozdielom vo vývoji počtu pracovných síl. Kým v prvom štvrťroku 2001 pribudlo na ponukovej strane trhu práce približne 34,2 tis. pracovných síl, v roku 2002 ich ubudlo 9,5 tisíc. V mesiacoch jún a júl, teda koniec školského roka sa v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka mierne znížila miera nezamestnanosti. Sezónny výkyv smerom k vyššej miere nezamestnanosti, ktorý je na začiatku leta obvyklý kvôli ukončeniu školskej dochádzky, bol v tomto roku eliminovaný. Nie je to však zdôvod...

Celý článok si môžete prečítať tu.