Baníctvo a geologický prieskum potrebujú vzdelaných odborníkov

Banská Štiavnica 5. septembra (TASR) – Hlbinné baníctvo, ťažba nerastných surovín a geologický prieskum urýchlene potrebujú nových stredne i vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, ktorých by mali pripravovať banícke priemyslovky a banícka fakulta (BERG) Technickej univerzity Košice.

Konštatovali to účastníci dnešného valného zhromaždenia Slovenskej banskej komory (SBK) v Banskej Štiavnici. Ako zdôraznil riaditeľ kancelárie SBK Fedor Boroška, prieskum potrieb absolventov na Slovensku ukázal, že vysokoškolských odborníkov nepotrebujú iba organizácie a podnikateľské subjekty združené v komore, ktorých je dovedna 48 a zamestnávajú 8300 pracovníkov. Sú to aj štátne inštitúcie a ďalšie subjekty. Do roku 2020 sa ukazuje potreba až 250 banských inžinierov vzhľadom na postupný odchod do dôchodku súčasníkov. V tomto roku však na baníckej fakulte promovali iba traja absolventi. Komora bude hľadať spôsoby, aby sa každý rok do prvých ročníkov prihlásili aspoň 30 adepti baníctva, dodal Boroška.

Predseda SBK Peter Čičmanec v správe o činnosti za uplynulý banícky rok uviedol, že komora sa prednostne podieľala na príprave všeobecne záväzných predpisov týkajúcich sa podnikania v oblasti baníctva a geológie. Úzko spolupracovala Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom životného prostredia SR v legislatívnej oblasti. Podávala pripomienky k prijatým novelám zákonov o banskej činnosti, výbušninách, ochranných pásmach minerálnych vôd, geologickom zákone a iných. Organizovala viaceré významné odborné konferencie a aj medzinárodný seminár o energetickej politike Európskej únie a obchodovaní s emisiami ťažobných organizácií, ako výrobcov aj spotrebiteľov. Na tejto konferencii sa SBK prihlásila k takzvanej Verheugenovej výzve, zameranej na zvýšené využívanie domácich surovinových zdrojov v EÚ.

Podnikateľské subjekty, ktoré sú členmi komory, vyťažili za ostatný rok približne 2,2 milióna ton hnedého uhlia a približne milión ton magnezitu. V rudnom baníctve na Slovensku prebieha útlmový program, ktorý by mal byť v Rudných baniach Banská Bystrica ukončený do roku 2009. Z rudných surovín však v menšej miere naďalej prebieha ťažba železnej rudy a najmä zlatonosnej rudy s obsahom striebra, olova a medi, v zostatkových slojoch bane Rozália v Hodruši-Hámroch. Z 1500 ton vlani vyťaženej rudy vyrobila tamojšia ťažobná organizácia, Slovenská banská spoločnosť vo vlastne úpravni, dovedna 89 kg zlata vo forme koncentrátu.

Už niekoľko rokov má na Slovensku stúpajúci trend ťažba surovín na výrobu stavebných látok, ako je piesok, štrk, drvené a kamenivo. Vlani produkcia dosiahla už 30 miliónov ton, čo je 5,5 tony na obyvateľa. Napriek tomu však ešte stále zaostávame za vyspelými štátmi Európy, kde dosahujú ťažbu až 10 ton týchto surovín na jedného obyvateľa, konštatoval Čičmanec.

Upozornenie: TASR ponúka k správe zvukové záznamy a videozáznam.