Ekonomika eurozóny spomalila viac, ako sa očakávalo

Hamburg 11. septembra (TASR) - Spomalenie hospodárskeho rastu vo vyspelých priemyselných krajinách, vrátane eurozóny, je prudšie, ako sa pôvodne očakávalo. Uviedol to dnes viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Lucas Papademos.

Zároveň pripomenul, že ďalšie oslabovanie ekonomickej aktivity vyspelých krajín postupne zasahuje aj rozvíjajúce sa ekonomiky.

Okrem toho sa už eurozóne objavili signály, že drahšie energie tlačia nahor platy v širokej škále odvetví. ECB sa preto snaží dosiahnuť, aby sa sekundárne efekty inflácie ešte viac nešírili a nesilneli. Papademos síce nepovažuje za pravdepodobné, že ekonomika eurozóny upadne v treťom kvartáli do recesie, ale na druhej strane tento vývoj podľa neho nemožno v súčasnej situácii úplne vylúčiť.

Ekonomický rast 15 krajín, ktoré zaviedli spoločnú menu, v druhom štvrťroku klesol a v treťom kvartáli eurozóna bojuje o prežitie. Napriek tomu ECB v júli zvýšila úrokové sadzby na sedemročné maximum. Banka je aj naďalej odhodlaná zakročiť proti rastúcej inflácii. Niektorí zamestnanci žiadajú kompenzácie za drahšie energie a potraviny.

"Základom je vyhnúť sa sekundárnym efektom inflácie," zhoduje sa s Papademosom člen rady guvernérov ECB Yves Mersch.

"Hoci ceny ropy klesli, jej predchádzajúce zdražovanie môže stále spustiť cenovo-platovú špirálu," pripomenul v bulletine luxemburskej centrálnej banky.

IG Metall, najsilnejší odborový zväz v Nemecku, ktorý zastupuje 3,2 milióna robotníkov, 8. septembra vyhlásil, že bude na rokovaniach o novej kolektívnej zmluve žiadať zvýšenie platov o 7 až 8 %. Súčasná zmluva vyprší 31. októbra. To by bolo najväčšie zvýšenie miezd za 16 rokov.

Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.