V EÚ je spoločná vízia rozvoja obsiahnutá v Lisabonskej stratégii

Brusel 13. septembra (TASR) - Názov Lisabonská stratégia dostala spoločná vízia pre rozvoj a modernizáciu Európskej únie, ku ktorej sa európski lídri zaviazali v marci 2000 na summite EÚ v portugalskej metropole.

Stanoveným cieľom pritom bolo urobiť z EÚ do roku 2010 najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku na svete opierajúcu sa o vedomosti, ktorá zaistí udržateľný hospodársky rast, zvýšenie počtu kvalitných pracovných miest a väčšiu sociálnu súdržnosť.

Táto desaťročná agenda vznikla v reakcii na stagnujúci rast únie, nízku produktivitu a zaostávanie za Japonskom a Spojenými štátmi americkými v oblasti konkurencieschopnosti. Pôvodne pokrývala širšiu škálu oblasti. Vzhľadom na nedostatočné výsledky v prvých rokoch sa rozhodlo, že Lisabonská stratégia sa zjednoduší a prioritne sa bude zameriavať na rast a zamestnanosť, a to tak, aby sa EÚ stala príťažlivou pre investície, aby sa umožnilo vytváranie väčšieho množstva kvalitnejších pracovných miest a aby sa kládol dôraz na poznatkovú ekonomiku ako hnací motor rastu.

Zatiaľ čo do revízie uskutočnenej v roku 2005 existovalo viacero rozličných cieľov, revidovaná Lisabonská stratégia má dva hlavné - zaistiť, aby do výskumu a vývoja do roku 2010 smerovali tri percentá európskeho HDP a súčasne zvýšiť mieru zamestnanosti v EÚ do rovnakého termínu na 70 percent.

Keďže na zaostávaní EÚ sa podieľalo aj odkladanie zásadných ekonomických reforiem v štátoch únie, členské krajiny v roku 2006 predložili tzv. národné reformné programy na obdobie troch rokov, pričom každoročne každá krajina vypracúva správu o ich plnení. Revidovaná Lisabonská stratégia tak pre členské štáty znamená aj to, že sa zvýšila ich individuálna zodpovednosť za dosahovanie cieľov.

Brusel každoročne zverejňuje hodnotenie pokroku jednotlivých členských krajín, pričom v doteraz poslednej hodnotiacej správe z decembra minulého roku sa konštatovalo, že tri roky po revízii prináša Lisabonská stratégia prvé výsledky a prispieva k fungovaniu hospodárstva, no vyžadujú sa ďalšie reformy, ak má byť EÚ schopná čeliť vonkajším vplyvom a výzvam globalizácie.

Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso v tejto súvislosti vyzdvihol, že sa za posledné dva roky vytvorilo 6,5 milióna pracovných miest, miera zamestnanosti dosiahla 66 %, produktivita rastie oveľa rýchlejšie ako v USA a nezamestnanosť je najnižšia za posledných 25 rokov.

EK zdôrazňuje, že z napĺňania cieľov Lisabonskej stratégie nechce robiť súťaž medzi štátmi, priznáva však, že krajiny napredujú v rozličnej miere. Vážnym problémom v niektorých štátoch je napríklad pretrvávajúci vysoký podiel nezamestnaných.

V prípade Slovenska EK v minuloročnom hodnotení konštatovala, že SR urobila určitý pokrok pri napĺňaní svojho národného reformného programu, no dosiahnuté výsledky sú nejednoznačné. Terčom kritiky sa stali pretrvávajúce veľké regionálne rozdiely a jedna z najvyšších mier nezamestnanosti v rámci únie. Za oblasti, ktorým treba venovať väčšiu pozornosť, EK v hodnotení označila zvýšenie výdavkov na vzdelávanie, R&D a inovácie, zlepšenie regulačného prostredia, riešenie dlhodobej nezamestnanosti, dokončenie reformy školstva a odborného výcviku a jeho skvalitnenie v súlade s potrebami trhu, ako aj rozvoj informačných a komunikačných technológií s dôrazom na širokopásmovú infraštruktúru, problém vysokého rozdielu v platoch medzi mužmi a ženami, vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí a vypracovanie stratégie aktívneho starnutia s cieľom zvýšenia zamestnanosti starších pracovníkov.

Hodnotiacou správou sa tento rok zaoberali európski lídri na marcovom summite, kde sa odštartovala nová trojročná etapa Lisabonskej stratégie na roky 2008-2010. Nový cyklus stratégie sa prioritne zameriava na znalostnú ekonomiku a inovácie, posilnenie podnikateľského prostredia, investície do ľudí a trhu práce, ako aj na energetickú politiku a klimatické zmeny. Slovensko pri tejto príležitosti avizovalo, že chce využiť spustenie tejto novej etapy na aktualizáciu modernizačného programu, zvýšenie inovačného potenciálu svojej ekonomiky, rozvoj vedomostnej spoločnosti a zabezpečenie nových kvalitných pracovných miest.

Podľa tohtoročného Európskeho monitoru rastu a zamestnanosti porovnávajúceho pokroky pri dosahovaní cieľov stanovených v rámci Lisabonskej stratégie v 14 najväčších ekonomikách EÚ, si najlepšie počína Fínsko, nasledované Írskom a Dánskom. Posledné priečky obsadilo Francúzsko, Rakúsko a Taliansko.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pop