Protipovodňovú ochranu potrebujú hlavne Bratislava, Banská Bystrica a Prešov

Pridajte názor  Zdroj: TASR

19. 9. 2002 - Slovenskí vodohospodári za najvýznamnejšiu prioritu protipovodňových opatrení v najbližších rokoch považujú zvýšenie ochrany Bratislavy, Banskej Bystrice a Prešova, pretože v porovnaní s ostatnými väčšími sídlami je ich zabezpečenie voči veľkým vodám najmenej dostatočné

Bratislava 19. septembra (TASR) - Slovenskí vodohospodári za najvýznamnejšiu prioritu protipovodňových opatrení v najbližších rokoch považujú zvýšenie ochrany Bratislavy, Banskej Bystrice a Prešova, pretože v porovnaní s ostatnými väčšími sídlami je ich zabezpečenie voči veľkým vodám najmenej dostatočné. Náklady na dodatočné posilnenie ochrany trojice miest sú vyčíslené na zhruba 8 miliárd Sk.

Na základe aktuálne prehodnocovaných priorít dávnejšie schválených protipovodňových programov vlády SR o tom TASR informoval generálny riaditeľ vodohospodárskej sekcie Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Dušan Palko. Významným zdrojom na financovanie týchto úloh z verejných zdrojov by podľa neho mohli byť peniaze, ktoré Slovenské elektrárne (SE), a. s. vyplácajú Vodohospodárskej výstavbe Bratislava (VVB), š. p. zo svojich tržieb z predaja elektriny, vyprodukovanej gabčíkovskou elektrárňou. VVB od novembra 2001 získavajú od SE z týchto tržieb 65 %.

"Väčšina týchto nových zdrojov VVB je síce nasmerovaná na splácanie zahraničných úverov, ktoré si SR zobrala na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo, ale časť z nich by mohlo ísť aj na povodne. O všetkom však musí rozhodnúť vláda. VVB by z týchto príjmov mohla na povodne už do konca roka vyčleniť zhruba 500 miliónov Sk," skonštatoval Palko s tým, že doteraz SE predmetnou linkou vodohospodárom uhradili viac ako 1,5 miliardy Sk. Obratom ale tieto financie putujú hlavne na účty Ministerstva financií SR, pretože časť dávnejšie splatných úverov na Gabčíkovo sa už musela uhradiť zo štátneho rozpočtu.

Vykrytie slovenských protipovodňových opatrení zo zdrojov Európskej únie (EÚ) je podľa Palka dosť obmedzené, pretože spoločenstvo zo svojho novozaloženého fondu solidarity vypomôže iba tým krajinám, ktorým živelné pohromy spôsobia škody nad jednu miliardu EUR alebo presahujúce 0,5 % ich HDP. Na Slovensku pritom tohtoročné povodne spôsobili škody nižšie, len v objeme cez 1,5 miliardy Sk. Istými zdrojmi z EÚ je podľa Palka aspoň 12 miliónov EUR, pochádzajúcich z nedočerpaných prostriedkov z predvstupového fondu ISPA.

Doterajšie plnenie vládnych protipovodňových programov z verejných zdrojov bolo dosť nedostatočné. Posledný program s úlohami, rozpracovanými do roku 2010, počíta s nákladmi takmer 18 miliárd Sk. Už teraz sa ale jeho deficit blíži k 800 miliónom Sk.