Haiderovo „životné dielo“ je v troskách

Len niekoľko týždňov stačilo ultrapravicovým slobodným (FPÖ) v Rakúsku na to, aby potvrdili predpoveď svojich dlhoročných kritikov a nočné mory vládnych partnerov. Z protestného hnutia, ktoré jeho charizmatický vodca Jörg Haider (52) (na snímke Reuters) po trinástich rokoch v opozícii doviedol do vlády, sa počas dva a pol roka pri moci stalo spoločenstvo znesvárených politikov.

„Stojíme pred hromadou trosiek,“ komentuje situáciu FPÖ jej designovaný nový šéf a dlhoročný Haiderov spolupútnik, doterajší minister infraštruktúry Mathias Reichhold (45). Cieľ slobodných v predčasných voľbách, ktoré vyprovokovali Haiderovi roduverní, sa ale konkretizovať neodvažuje.

Prepad voličských preferencií sa po demisii doterajšej šéfky strany, vicekancelárky Susanne Riessovej-Passerovej (41), ďalších ministrov a špičiek FPÖ totiž nezastavuje. Podľa Gallupovho ústavu by slobodných volilo už len 12 percent opýtaných – namiesto 27 percent na jeseň 1999.

Odpoveď na otázku, čo sa u slobodných vlastne deje, nie je, prirodzene, jednoduchá. Haiderove bábky vo vláde mu jednoducho prerástli cez hlavu, myslia si jedni. Hľadal len zámienku na predčasné voľby, namietajú druhí. „Nedopustím, aby bolo zničené životné politické dielo,“ tvrdil sám Haider na vrchole vnútrostraníckej krízy.

Vrtkavá primadona slobodných nakoniec vabank o moc neuhrala. Čierny Peter vinníka straníckej a vládnej krízy zostane Haiderovi. Že sa na sobotňajšom mimoriadnom zjazde FPÖ formálne nevráti do čela strany, odkiaľ odstúpil po medzinárodne ostro kritizovanom vstupe slobodných do rakúskej vlády na jar 2000, ale nijako neprekvapuje. Haider zostáva i ako „iba“ šéf krajinskej vlády v juhorakúskom Korutánsku šedou eminenciou slobodných, ktorých aj do celoštátnych volieb povedú jeho stúpenci.

Haiderovo zdôvodnenie, že na šéfa FPÖ nekandiduje kvôli údajným hrozbám zbrojárskej loby, budia úsmev nielen u doterajšieho koaličného partnera – ľudovcov (ÖVP) kancelára Wolfganga Schüssela (57). Drvivá väčšina Rakúšanov síce naďalej odmieta vládou schválený nákup nových stíhačiek Eurofighter, srdcervúci spor samozvaného ľudového tribúna z Korutánska ale nepresviedča.

Aj Haiderovi zarytí odporcovia hovoria o „tragédii“ radikála, ktorý hocikedy nespútanou rétorikou plnou závisti voči politickým protivníkom i právnemu štátu, plnou revizionistických, revanšistických, xenofóbnych, rasistických i antisemitských výrokov, za ktoré sa mnohokrát len polovičato ospravedlnil, svojho času späťnásobil voličský potenciál FPÖ.

„Ja už som preč!“ a „Už som zase tu!“ – medzi týmito výrokmi a ich variáciami v stále kratších intervaloch oscilovala Haiderova túžba po moci, respektíve jeho dávny sen stať sa rakúskym kancelárom. Raz „definitívne“ opúšťal spolkovú politiku, druhý raz sa do nej „definitívne“ vracal. Stovky haid...

Celý článok si môžete prečítať tu.