"Nudné a nepružné" európske banky zbierajú plody finančnej politiky
Diskusia 122. 9. 2008 - Zatiaľ čo v minulosti sa vo finančnom svete zvyklo poukazovať na pružné a dravé americké a príliš konzervatívne a menej flexibilné európske banky, finančná kríza predstavila svetu niečo iné.
Bratislava 22. septembra (TASR) - Zatiaľ čo v minulosti sa vo finančnom svete zvyklo poukazovať na pružné a dravé americké a príliš konzervatívne a menej flexibilné európske banky, finančná kríza predstavila svetu niečo iné. Tie "nudné" európske inštitúcie, ktoré na rozdiel od svojich amerických konkurentov len neochotne išli do rizika, potvrdili podľa BusinessWeek opodstatnenosť o niečo prezieravejšej finančnej politiky.
Ešte viac to potvrdila situácia japonských či arabských bánk, ktoré sú v otriasajúcom sa finančnom svete USA (a čiastočne aj Európy) prakticky oázami pokoja. Napríklad podľa International Herald Tribune kombinovaná angažovanosť japonských bánk je iba 8 miliárd USD (170,18 miliardy Sk), zatiaľ čo z celosvetového hľadiska až okolo 1 bilióna dolárov.
Aj keď kríza má dosah aj na banky v Európe, a to v podobe nemalých odpisov a poklesu akcií, a niektoré si musia pomáhať pravidelnými úvermi z Európskej centrálnej banky (ECB), na rozdiel od dramatického vývoja na americkom trhu sa držia dobre. Tunajšie inštitúcie pokračujú v expanzii alebo sú dokonca medzi kupcami skrachovaných amerických bánk.
Londýnska banka Barclays zaplatí za severoamerickú investičnú divíziu, dátové centrá a centrálu skrachovanej americkej investičnej banky Lehman Brothers 1,75 miliardy USD (37,23 miliardy Sk) a podľa The Economic Times ďalšia britská banka HSBC Holdings má údajne záujem o americkú Morgan Stanley. Táto banka mala síce dobré posledné hospodárske výsledky, no obavy analytikov o ďalší vývoj po krachu Lehman Brothers ťahajú dolu aj ju. Výsledkom bolo, že najnovšie prijali kedysi investičné banky Morgan Stanley a Goldman Sachs úvery od americkej vlády a zmenili svoj štatút na bežné komerčné banky. V USA tak zanikli už všetky investičné banky, ktorých stabilita a neohrozenosť boli ešte pred rokom nespochybniteľné.
Na prekvapenie aj inštitúcie v Španielsku, ktoré patrí medzi najviac zasiahnuté prepadom trhu nehnuteľností, obišli v podstate dobre. Mali totiž podľa stránky Interactive Investors len minimálne prepojenie s aktívami Lehman Brothers, ktorá svetovými finančnými trhmi zamávala v posledných dňoch najvýraznejšie. Naopak, mnohé expandujú ďalej.
Napríklad najväčšia banka eurozóny Banco Santander získala v polovici septembra súhlas Európskej komisie (EK) na plánované prevzatie britskej banky Alliance & Leicester a podľa stránky Fox Business je jedným zo záujemcov o kúpu ďalšej v ťažkostiach sa zmietajúcej inštitúcie Washington Mutual. Nemecká veľkobanka Deutsche Bank a s ňou aj jej francúzska konkurentka BNP Paribas pokračujú v investíciách do malobankovníctva a súbežne s tým expandujú aj v oblasti globálneho investičného bankovníctva. A to napriek tomu, že Deutsche Bank odpísala pre krízu 11 miliárd USD.
Nikto netvrdí, že európske banky sú úplne imúnne voči kríze. Napríklad švajčiarsku UBS stála hypotekárna kríza v USA odpisy za približne 20 miliárd USD, no podľa šéfa nemeckého biznisu banky UBS Germany Jana-Christiana Dreesena by najhoršie už mala mať za sebou. "Máme dostatok kapitálu aj likvidity," povedal v týchto dňoch pre nemecký hospodársky týždenník Wirtschaftswoche.
Podobne britská hypotekárna banka HBOS, vlastník Halifax Bank a Bank of Scotland, už nedokázala odolávať tlakom na padajúcom britskom trhu nehnuteľností. Zachránila ju však ďalšia britská spoločnosť Lloyds TSB, ktorá ju prevzala za 21,6 miliardy USD.
Tým zaskočila práve španielsku Banco Santander, ktorú tento obchod pobúril. Podľa informácií denníka Independent sa Španieli nechali počuť, že keby tušili, že britské protimonopolné úrady akvizíciu takého veľkého konkurenta povolia, namiesto Alliance & Leicester by podali žiadosť o prevzatie HBOS. Neurobili to a úrady súhlasili s prevzatím banky zo strany Lloyds. Nová banka teraz výrazne preskočí podiel Španielov na britskom trhu.
Z európskych krajín sú to práve Briti, ktorí doteraz najviac pocítili dosah finančnej krízy. Najmä zamestnanci v svetoznámom finančnom centre City. Po rokoch rozmachu a šesťciferných odmien sa nálady výrazne ochladili.
"City poháňajú dva hlavné psychologické prvky - pažravosť a strach," povedal Geraint Anderson. "Teraz prevláda ten druhý," citovali ho Economic Times. Obavy nemajú len bankári, makléri a analytici. Na ploche s rozlohou iba okolo 2,6 km2 pracuje zhruba 350.000 ľudí a všetci majú strach o prácu. Pád Lehman Brothers bude stáť britské finančné centrum 5000 pracovných miest a prevzatie HBOS ďalšie tisíce.
Napriek tomu sú na tom európske inštitúcie dnes omnoho lepšie než americké. A to práve preto, že dlhé roky mali predsa len konzervatívnejší prístup k investíciám ako americkí konkurenti, ktorí častejšie išli do rizika. Ešte pred vyše rokom sa takéto aktivity považovali za výnosnejšie, aj tu však bolo potrebné poznať hranicu, kam je možné ísť.
"Teraz máme výhody z toho, čo sa predtým považovalo za nevýhodu," povedal Jörg Krämer, hlavný ekonóm nemeckej Commerzbank.
Ako dodal Scott Bugie, analytik z parížskej pobočky ratingovej agentúry Standard & Poor's, väčšina štátov v Európe a ich inštitúcie (až na Britániu, Španielsko a čiastočne Švajčiarsko) neinvestovali v takom rozsahu do cenných papierov krytých rizikovými hypotékami. "Väčšie riziko pre ne momentálne predstavuje oslabovanie ekonomiky, napriek tomu budú v poriadku," je presvedčený Bugie.
Viacerí analytici však predpokladajú, že súčasná celosvetová kríza povedie k rozsiahlej konsolidácii sektora. V snahe zabrániť možnému krachu významných inštitúcií v budúcnosti by vlády a centrálne banky mohli tlačiť na vytváranie "národných finančných šampiónov," ktorí by vydržali prípadné ďalšie otrasy, ak by sa veci predsa len vymkli kontrole. Mnohí ekonómovia a už aj bankári