EK chce prísnejšie pravidlá pre kapitálové požiadavky pre banky

Brusel 1. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) dnes predložila návrh na sprísnenie predpisov týkajúcich sa kapitálových požiadaviek pre banky. Revízia terajšej legislatívy má prispieť k zvýšeniu stability finančného systému a zvýšeniu dohľadu nad bankami pôsobiacimi vo viacerých krajinách Európskej únie (EÚ). Revidované predpisy majú tiež viesť k zlepšeniu kvality bankového kapitálu ako aj k lepšiemu riadeniu rizika likvidity.

"Vďaka novým pravidlám sa od základu posilní regulačný rámec pre banky a finančný systém EÚ. Som presvedčený o tom, že predstavujú rozumnú a primeranú reakciu na finančnú krízu, v ktorej sa momentálne nachádzame," uviedol komisár pre vnútorný trh a služby Charlie McCreevy.

Na základe nových predpisov nebude v rámci vnútrobankového trhu možné pri poskytovaní úverov iným bankám alebo pri ukladaní peňazí v iných bankách prekročiť určitú sumu. Návrh predpokladá pre tieto medzibankové operácie pre menšie inštitúcie limit 150 miliónov eur (4,5 miliardy Sk).

Okrem toho sa zlepší dozor nad cezhraničnými bankovými skupinami pôsobiacimi vo viacerých krajinách. Brusel navrhuje vytvorenie tzv. dozorných kolégií. Národným dozorným úradom sa majú stanoviť jasnejšie práva a zodpovednosti a zaručí sa im lepší prehľad o aktivitách cezhraničných bankových skupín.

Pre Slovensko je podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča dôležité, aby zriadením mechanizmu cezhraničného dozoru nad finančnými inštitúciami nedošlo k oslabeniu pozície slovenského národného regulátora, ministerstva financií a Národnej banky Slovenska (NBS).

"To riziko v praxi vidíme v tom, že sa presadzuje koncept tzv. skupinového dohľadu, to znamená, že ten dozor sa bude vykonávať nad bankovou skupinou - nad matkou a dcérami - a posledné slovo by mal mať práve ten dohľad, ktorý bude dozorovať skupinu ako celok. Vzhľadom na to, že na Slovensku väčšinu bankového sektora tvoria práve dcéry, si myslíme, že musí mať rovnako silné postavenia aj ten dohľad, ktorý vykonáva túto kontrolu aj na národnej úrovni. Z toho dôvodu máme veľmi silný záujem o to, aby to silné postavenie národných regulátorov zostalo zachované," objasnil pozíciu Slovenska veľvyslanec.

Návrh musí schváliť Európsky parlament a členské krajiny. Keďže navrhované opatrenia by mali nadobudnúť platnosť približne o dva roky, nebudú sa aplikovať počas terajšej finančnej krízy, ale majú viesť k posilneniu stability finančného systému do budúcnosti.

"Momentálne sa ukazuje, že tá situácia, ktorá nebola spôsobená krajinami EÚ, sa zvláda veľmi dobre, zatiaľ nedochádza k nejakému dramatickému prelievaniu tejto finančnej krízy aj na pôdu EÚ. Tie jednotlivé problémy, ktoré nastali, boli zatiaľ zvládnuté v spolupráci členských krajín s EK," konštatoval Šefčovič.

Podľa neho sa na celú krízu bude reagovať balíkom opatrení, ktorých súčasťou bude sprísnenie dohľadu nad peňažnými inštitúciami, uvažuje sa o sprísnení pravidiel pre fungovanie ratingových agentúr a veľmi intenzívna diskusia prebieha o dohľade nad poisťovňami.

"Je to celý rad opatrení, ktoré sa budú diskutovať, aby sa naozaj posilnil ten pohľad regulátora na európskej úrovni nad jednotným trhom, ktorý tvorí EÚ, aby naozaj nemohlo dôjsť k takým kaskádovým prejavom na finančných trhoch, ako vidíme v USA," dodal slovenský diplomat.

Predseda EK José Manuel Barroso dnes vyzval členské krajiny EÚ vzhľadom na finančnú krízu na spoluprácu.

"Nachádzame sa vo vážnej situácii, ktorá si vyžaduje zvýšené úsilie zo strany všetkých," vyhlásil šéf EK.

Európsky finančný systém podľa neho dobre reagoval v uplynulých dňoch, no stále pretrvávajú ťažkosti a treba preto urobiť viac a treba konať efektívnejšie.

Brusel zároveň apeloval na Spojené štáty americké, aby podporili záchranný plán pre finančný a bankový sektor. Brusel podľa šéfa EK takisto víta návrh francúzskeho predsedníctva uskutočniť medzinárodnú konferenciu o finančnej kríze.

(1 EUR = 30,1260 SKK)

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe zvukový záznam.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) gl