MMF pochybuje o možnosti oživiť americkú konjunktúru

Washington 3. októbra (TASR) - Takzvaný záchranný balík pre americké banky zrejme uzrie svetlo sveta. Napriek tomu rastú pochybnosti, či bude schopný zabrániť tvrdému pristátiu, inými slovami - silnej recesii - americkej ekonomiky. Uviedol to nemecký denník Financial Times Deutschland v úvode informácie Medzinárodného menového fondu (MMF) o vyhliadkach americkej ekonomiky. MMF porovnáva situáciu, do ktorej sa dostáva najsilnejšie hospodárstvo sveta, s podobnými javmi v minulosti.

MMF uverejnil vo štvrtok prvú kapitolu svojho polročného výhľadu. Konštatuje sa v nej, že ak súčasné turbulencie finančného systému oslabia hospodársky rozvoj, bude to mať pre reálnu ekonomiku tvrdšie dôsledky. "Je veľmi pravdepodobné, že v USA dôjde k silnejšiemu poklesu."

Spočiatku očakávali experti fondu, že silné zníženie úrokových sadzieb, pre ktoré sa rozhodla americká centrálna banka Fed, a viacmiliardový balík Bieleho domu na podporu ekonomiky zabránia vzniku recesie. Avšak takzvaný manažérsky index nákupov, ktorý je pre spracovateľský priemysel v Spojených štátoch najdôležitejším indikátorom ďalšieho vývoja, klesol z augustových 49,9 na septembrových 43,5 bodu. Je to jeho najnižšia úroveň od septembra 2001.

Vo štvrtok bola zverejnená vo Washingtone aj správa, že počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti dosiahol uplynulý týždeň 497.000 a celkový počet vyplácaných podpôr nezamestnaným je najvyšší od roku 2003.

MMF v správe analyzuje 113 kríz finančných systémov, ku ktorým došlo v posledných 30 rokoch v 17 krajinách. Z nich malo 43 svoje korene v bankovom systéme, 50 v kapitálových trhoch a 20 v menových trhoch. Z nich 29 oslabilo tempo hospodárskeho rastu, 29 sa skončilo recesiou a 55 nemalo nijaké praktické dôsledky na hospodárstvo daných krajín.

Záver: Krízy bankového systému majú dvakrát až trikrát silnejší nepriaznivý vplyv na konjunktúru a trvajú dvakrát až štyrikrát dlhšie než v prípade, keď je pokles ekonomiky spôsobený inými faktormi než finančnými. V prípade bankovej krízy dochádza k poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) v priemere o 3 % a v prípade recesie až o 4,5 %.

Pokiaľ ide o súčasnú krízu, viaceré faktory naznačujú, že jej dôsledky pre reálne hospodárstvo budú dosť silné. Súvisí to v prvom rade s cenami domov a objemom úverov, ktoré pred vznikom dramatickej situácie na finančných trhoch prudko vzrástli. Po druhé: Domácnosti v Spojených štátoch sú vo veľkých dlhoch. "Nerovnováha rozpočtov domácností je rozhodujúca pre to, aby sa konjunktúra zmenila na recesiu". Proti recesii však hovoria silné bilancie amerických podnikov a prudké zníženie úrokových sadzieb Fedom.

Zákonodarcovia na celom svete naliehajú na MMF, aby smerom hore upravil výšku základného kapitálu bánk. Senát Kongresu USA už schválil záchranný balík pre banky v hodnote 700 miliárd USD (15,27 bilióna Sk). V Európe sa o podobnom opatrení hekticky diskutuje. Otvorenou otázkou zostáva, akým spôsobom sa bude dať v súčasných podmienkach zväčšiť kapitálový nárazník finančných inštitúcií.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.