Výberový prehľad finančných kríz vo svete

Bratislava 3. októbra (TASR) - Ekonomická kríza, ktorá v súčasnosti otriasa USA a začína sa prejavovať aj v bankovom sektore ostatných krajín, súvisí s narušením rovnováhy, ktoré nastalo na svetových úverových trhoch. Finančný systém zaplavili obavy z nerealizovateľnosti tzv. druhotriednych hypoték a centrálne banky napumpovali miliardy dolárov do úverového systému, aby zaistili jeho funkčnosť. Hlavný problém dnešnej situácie nie je v hypotekárnom bankovníctve, ale v extrémnom zvýšení zadlženia obyvateľstva a vo vysokom vnútornom čerpaní zdrojov podnikmi.

Odborníci zastávajú názor, že kríza na svetových finančných trhoch nebude krátka a môže trvať ďalších osem až desať rokov.

Finančné trhy sa však v krízovom stave ocitli už aj v minulosti. TASR ponúka výberový prehľad ekonomických kríz vo svete od 19. storočia.

Krach bánk v Anglicku

---------------------

V 19. storočí - konkrétne v máji 1866 - ohlásila bankrot anglická úverová banka Overend & Guerney, ktorá poskytovala peniaze pre komerčné a obchodné banky v Londýne – vtedajšom svetovom finančnom centre. Keď banka ohlásila bankrot, mnohé menšie banky sa nemohli dostať k peňažným prostriedkom a tiež skrachovali napriek tomu, že inak boli solventné. Táto bolestná skúsenosť priviedla bankárov k návrhu, aby úlohu poskytovateľa úverov poslednej inštancie prebrala na seba Bank of England a aby sa touto jej funkciou počas kríz zabezpečoval dostatok likvidity vo finančnom systéme krajiny. Tým sa malo zabrániť dominoefektu, aby kolaps jednej kľúčovej banky neviedol k pádu ostatných.

Nová doktrína sa uplatnila pri kríze banky Barings v roku 1890. Vtedy sa straty tejto poprednej britskej banky, ktoré vznikli v jej investíciách v Argentíne, pokryli zo zdrojov Bank of England. Úspešne sa tým predišlo dominoefektu v britskom bankovom systéme. Výsledkom tajných rokovaní centrálnej banky a londýnskych finančníkov bolo zriadenie záchranného fondu v objeme 18 miliónov GBP (693,51 milióna SKK) v novembri 1890. Fond bol vytvorený skôr, ako sa verejnosť dozvedela o stratách Barings.

Bankári tiež vytvorili výbor, ktorý mal za úlohu prerokovať s argentínskou stranou nesplatené dlhy. Juhoamerickú krajinu však zachvátila banková kríza a Argentína nedostala nasledujúcich desať rokov žiadnu pôžičku zo zahraničia.

Povojnová finančná kríza: 1920-21

---------------------------------

V rokoch 1920-21 zachvátila svetové hospodárstvo menej výrazná povojnová kríza. V Československej republike (ČSR) prepukla so značným oneskorením v rokoch 1922 - 1923. Bola však znásobená tzv. deflačnou krízou v dôsledku umelého navýšenia kurzu domácej meny, čo ovplyvnilo exportný priemysel. Zároveň sa spájala s úplným zánikom časti výrobných kapacít následkom straty odbytísk na území bývalej monarchie. Na Slovensku preto zaniklo v priemysle podľa jestvujúcich odhadov asi 15.000 pracovných miest. V porovnaní s predvojnovou úrovňou roku 1923 klesol počet osôb činných v priemysle Slovenska približne o 30 %, čo znamenalo asi 25.000 - 28.000 nezamestnaných.

Veľká hospodárska kríza: 24. a 29. októbra 1929

-----------------------------------------------

Niekoľkoročné obdobie pomernej hospodárskej stability a rastu vo svete sa náhle skončilo v októbri 1929. Doteraz najväčšiu hospodársku krízu vyvolal krach na Wall Street, povestný Čierny štvrtok, 24. októbra 1929. V tento jediný deň sa po prudkom špekulatívnom raste cien akcií na sklonku 20. rokov ich hodnota prepadla o 13 %. Akciová bublina sa nafúkla najmä vďaka rastu nových odvetví, automobilového priemyslu či výroby rádií.

Napriek úsiliu kontrolných úradov stabilizovať akciový trh, sa cenné papiere znehodnotili nasledujúci utorok, 29. októbra, o ďalších 11 %.

Do chvíle, kým sa trh v roku 1932 zastavil na dne, sa hodnota akcií znížila o 90 %. Trvalo 25 rokov, kým akciový index popredných amerických spoločností Dow Jones Industrial Average dosiahol svoju hodnotu z roku 1929.

Dopad krachu na newyorskej burze bol zdrvujúci. Akcie vlastnilo množstvo ľudí, a tak mnohým spotrebiteľom pochádzajúcim zo strednej vrstvy vznikli škody. Spotrebitelia bez prostriedkov obmedzili nákupy predmetov dlhodobej spotreby, ako sú autá a domy. Firmy zas odložili realizáciu investícií a zatvárali závody.

Do roku 1932 sa objem americkej ekonomiky zmenšil o 50 % a tretina práceschopného obyvateľstva bola nezamestnaná. Začal sa rúcať aj celý americký finančný systém. V marci 1933 došlo k pozastaveniu činnosti bankového systému krajiny. Čakalo sa, kým nový prezident Franklin Roosevelt neprevezme úrad a nezačne realizovať reformný ekonomický program New Deal.

Mnohí ekonómovia, tak pravicoví ako aj ľavicoví, kritizovali kroky úradov ako nedostatočné. Americká centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, aby chránila hodnotu dolára a zachovala zlatý štandard. Vláda USA zvýšila clá a dosiahla prebytok štátneho rozpočtu.

Opatrenia programu New Deal zmiernili najhoršie dôsledky hospodárskej depresie. Americká ekonomika sa však z krachu úplne zotavila až počas 2. svetovej vojny. Až masívne výdavky na zbrojenie zlikvidovali nezamestnanosť a podporili rast.

Najhorší priebeh mala kríza v USA, Nemecku, Poľsku, Kanade, ČSR a Holandsku. Pomerne menej boli zasiahnuté krajiny ako Grécko, Španielsko, Dánsko, Japonsko. Do konca roka 1929 poklesla výroba automobilov v USA o polovicu a v roku 1930 obdobný zostup postihol celé americké hospodárstvo. Na vrchole krízy v roku 1932 dosiahla nezamestnanosť 25 %. Svetová výroba klesla v období 1929 – 1933 o 38 % a medzinárodný obchod o 34 %. Na celom svete bolo asi 32 miliónov nezamestnaných. V niektorých krajinách poklesla výroba takmer na vyše tretinu predkrízového stavu.

Ropn&eacu