Straty amerických firiem budú mať vplyv na ich operácie na Slovensku

Pridajte názor  Zdroj: TASR

5. 10. 2008 - Ekonomické problémy amerických firiem, ktoré majú operácie aj na Slovensku, môžu podľa hlavného finančného analytika thik-tanku Milken Institute Jamesa Bartha viesť k obmedzeniam aj na Slovensku.

Los Angeles 5. októbra (TASR) – Ekonomické problémy amerických firiem, ktoré majú operácie aj na Slovensku, môžu podľa hlavného finančného analytika thik-tanku Milken Institute Jamesa Bartha viesť k obmedzeniam aj na Slovensku. V rozhovore pre TASR Barth zároveň uviedol, že skutočným problémom súčasnej krízy bude, keď sa jej dopady z finančného sektora rozšíria do celej ekonomiky.

"Keď firmy operujú nadnárodne, zvyčajne máte rodičovskú firmu, a preto sa vás straty v jednej časti spoločnosti budú týkať, lebo budú musieť byť vykryté úsporami v iných častiach," vysvetlil Barth potenciálne riziká amerických firiem v súvislosti s ich operáciami na európskom kontinente. "Veľa problematických amerických firiem pracuje nadnárodne ako napríklad AIG. V Londýne prišli už niektorí zamestnanci AIG o prácu," dodal Barth. V dôsledku finančnej krízy zrejme dôjde aj k ďalšiemu oslabeniu americkej spotreby, ktorá je hnacím motorom tamojšej ekonomiky. To povedie k zníženiu dovozov do Spojených štátov amerických, čo nepriamo ovplyvní výrobcov na celom svete.

Najhorším možným scenárom súčasnej krízy je podľa Bartha vývoj smerom k ďalšej veľkej hospodárskej depresii: "Pravdepodobnosť, že nastane, je však pomerne malá. Od toho sme ešte veľmi ďaleko. Nezamestnanosť bola vtedy 25 %, akciové indexy klesli o 50 % a 50 % dlžníkov prestalo platiť splátky hypoték."

Ako takisto nepravdepodobný vidí Barth aj pozitívny scenár, ktorý predpokladá ukončenie krízy ešte pred tým, než vláda minie na jej riešenie prostriedky daňových poplatníkov. "Uvidíme ešte zrejme pád niekoľkých bánk, niektoré z nich budú finančne nákladné, ale klienti neprídu o svoje vklady, pretože tie sú garantované," uviedol ekonóm, ktorý zároveň ocenil zvýšenie hranice garantovaných vkladov. "Zvýšenie limitu garancií na 250.000 USD (5,46 milióna Sk) je veľmi dobrou správou pre malé a stredné podniky, ktoré majú na bankových účtoch často prechodne viac než 100.000 USD. Ich majitelia teraz budú mať istotu, že ich prostriedky sú chránené a už toto relatívne malé opatrenie zvýši dôveru a udrží v bankách viac peňazí," predpokladá Barth.

Podobne ako ďalší americkí ekonómovia Barth kritizuje vládou navrhnutý postup riešenia ako neistý. "Keď by ste išli na operáciu srdca, tiež by vás zaskočilo, keby chirurg povedal, že nevie, či vám jeho postup vlastne pomôže, ale musíte mu veriť," konštatoval ekonóm. "Keď minister financií Paulson a guvernér banky Bernanke prišli do Kongresu prvýkrát, mali v rukách len trojstranovú žiadosť na bianko zmenku. Myslím, že už len keď si človek vybavuje kreditnú kartu, potrebuje predložiť viac dokumentácie," dodal Barth.

Ekonóm vidí najväčšiu výzvu v pozastavení poklesu ceny nehnuteľností a znížení inventáru nepredaných domov. Podľa neho je potrebné rekapitalizovať bankový sektor, ale nie za cenu nespravodlivej podpory firiem s problémami: "Niektoré inštitúcie sa do poskytovania problematických pôžičiek nepustili. Tie, ktoré zostali mimo, majú dnes oveľa menšie problémy. Je to menšina, ale ľudia aj preto vravia, že pomoc iba pre nezodpovedné banky je nespravodlivá."

"Alternatívou, ktorú by sme mali uprednostniť, je podľa mňa vložiť 700 miliárd USD v určených splátkach do samotných bánk vo forme kapitálovej injekcie. Ministerstvo financií by dostalo prednostné akcie a záruky majetku," ozrejmil svoj plán finančný analytik. Banky spravidla zhodnocujú prostriedky v pomere osem k jednej, takže podľa Bartha by dokázali z tejto kapitálovej injekcie vyťažiť ďalších 5 biliónov USD. "Prostriedky by mohli znova prúdiť k jednotlivcom a podnikom na nákup potrebných tovarov a služieb, dokonca aj domov," dodal Barth.

Najväčším problémom postupu schváleného Kongresom je podľa Bartha a ďalších popredných ekonómov otázka určenia ceny odkupovaných aktív bánk. S tými sa nikde neobchoduje, takže na trhu neexistuje žiadny ukazovateľ, podľa ktorého by bolo možné určiť ich cenu. Ich preplatenie by preto mohlo byť vnímané ako nespravodlivá štátna podpora, zvýhodňujúca iba vybrané finančné domy.

(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) gl