Podnikanie v priestoroch rodinného domu

V princípe je možné konštatovať, že ak podnikateľ vykonáva svoju činnosť v určitých priestoroch, vznikajú mu pritom určité výdavky na ich obstaranie, údržbu či zhodnocovanie. Ak chce podnikateľ použiť časť týchto priestorov na podnikanie, musí si v prvom rade zabezpečiť rozhodnutie o zmene účelu využitia na príslušnom stavebnom úrade. Až priestory, pri ktorých sa toto rozhodnutie vydalo, sú považované za priestory určené pre podnikateľskú činnosť. Potom výdavky súvisiace s ich údržbou a prevádzkou (nadstavby, prístavby, vstavby, rekonštrukcie, modernizácia, energia, osvetlenie, vykurovanie, daň z nehnuteľnosti) možno v určitom pomere považovať za výdavky v rámci podnikania.

Pri výdavkoch na opravy, údržbu a prevádzku je potrebné rozlíšiť, či ide o výdavky na celý dom alebo len na časť používanú na podnikateľské účely. V prípade, ak by išlo o výdavky na celý dom, ako je napríklad oprava fasády, strechy alebo vodoinštalácie, potom bude možné na účely podnikania uplatniť len alikvotnú časť výdavkov. V prípade, že podnikateľ preukáže, že sa vynaložený výdavok týkal výlučne priestorov vynaložených na podnikanie (oprava dverí na sklade, montáž mreží), potom možno na účely podnikania uplatniť tieto výdavky v plnej výške.

Prevádzkové náklady ako teplo, elektrická energia, voda, plyn, či vývoz smetí, je možné rozdeliť pomocou vhodného pomerového kritéria. Najvhodnejším meradlom je pomer podlahovej plochy podnikateľských priestorov k celkovej podlahe rodinného domu, prípadne cestou posudku súdneho znalca (napríklad pri meraní spotreby elektrickej energie v prípade väčšieho rozsahu špeciálnych elektrických prístrojov).

Čo sa týka výdavkov na telefón, najvhodnejším riešením je vedenie knihy telefonických hovorov, pokiaľ vychádzame z predpokladu, že pre malú firmu s relatívne malými telefónnymi výdavkami nebude vedenie spomínanej knihy vzhľadom na objem hovorov a časovo náročnú administratívu s tým spojenú priveľkou záťažou. Z pohľadu správcu dane je najdôležitejšie v rámci uvedenej knihy hovorov presne uvádzať adresáta a účel hovoru (objednávka tovaru, vybavovanie reklamácie, konzultácia platieb a podobne).

Bez ohľadu na to, o aký druh výdavkov sa jedná je nutné uvedomiť si, či výdavky zaúčtované v účtovníctve daňovníka skutočne slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, alebo nie. V uvedenom prípade nie je totiž rozhodujúce, či sú priestory na podnikanie zriadené v spoločnom rodinnom dome alebo niekde inde. Výšku výdavkov na uvedené skutočnosti zákon nelimituje, je však potrebné mať na zreteli to ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je dokazovacie bremeno na strane daňovníka. To znamená, že ak nejaký výdavok uplatní ako výdavok na podnikanie, jeho účel a výšku musí u správcu dane v prípade daňovej kontroly bez pochybností obhájiť. Snáď nie je nutné pripomínať, že výdavky, ktoré si podnikateľ uplatňuje v súvislosti s podnikaním, musia byť riadne zaúčtované v jeho účtovníctve.

A čo Vy, vážení čitatelia, máte nejaké skúsenosti podobného charakteru pri daňových kontrolách? Je zrejmé, že posudzovanie týchto skutočností je dosť individuálne a závisí od mnohých faktorov. Budeme radi, ak nám o nich napíšete.