Rast v SVE sa spomalí, recesia však nie je pravdepodobná

Pridajte názor  Zdroj: TASR

13. 10. 2008 - Ekonomický rast v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) by sa mal v budúcom roku pod vplyvom aktuálnej finančnej krízy spomaliť na 4,3 % z očakávaných 5,4 % v tomto roku.

Bratislava 13. októbra (TASR) - Ekonomický rast v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) by sa mal v budúcom roku pod vplyvom aktuálnej finančnej krízy spomaliť na 4,3 % z očakávaných 5,4 % v tomto roku. Recesia však krajinám v našom regióne pravdepodobne nehrozí, predpokladajú analytici Erste Group.

Najväčším rizikom pre hospodársky rast krajín SVE je podľa nich obava z ešte výraznejšieho ekonomického prepadu v eurozóne, ktorý by ďalej utlmil zahraničný dopyt. "Stagnácia prípadne recesia ekonomík v eurozóne by znížila mieru predpokladaného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v krajinách SVE o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu. Napriek tomu by však mal hospodársky rast v týchto krajinách ostať veľmi stabilný a zdá sa, že recesia tu nehrozí," predpokladá vedúci makroanalytik pre SVE v Erste Group Juraj Kotian.

Rast investícií v regióne sa podľa analytikov v dôsledku slabnúceho zahraničného dopytu a vyšších kapitálových nákladov v roku 2009 takmer určite spomalí. "Banky budú pri poskytovaní úverov postupovať selektívnejšie a zvýšia rizikové prirážky, čo spôsobí spomalenie rastu úverov, predovšetkým v podnikovom sektore a pri úveroch v cudzej mene," približuje Kotian. Podniky by však mali byť schopné financovať zvýšenie rizikových prirážok a investičných nákladov zo svojho prevádzkového zisku, keďže kapitálové výnosy sú v SVE relatívne vysoké.

Nedávny príklad Lotyšska a Estónska ukázal, ako rýchlo môže prudko rastúce hospodárstvo skĺznuť do recesie. Analytici Erste Group sú však presvedčení, že v našom regióne k tomu nedôjde. "Problémom pobaltských krajín bol mix troch rizikových faktorov, vďaka ktorému boli tieto ekonomiky zvlášť zraniteľné - dlhodobé prehriate ekonomiky, opakovaná podpora menového kurzu s absenciou proticyklickej finančnej politiky a najvyšší podiel krátkodobého zahraničného dlhu," vysvetľuje Kotian.

V krajinách SVE je však štruktúra zahraničného dlhu oveľa lepšia a tvorí zároveň menej ako polovicu dlhu pobaltských štátov. Vďaka zvrchovanej finančnej politike a flexibilným menovým kurzom mohli pritom podľa Kotiana ekonomiky v regióne oveľa lepšie reagovať na externé otrasy.