Prvé obchody na Wall Street boli pod platanom

Pridajte názor  Zdroj:

26. 9. 2002 - ĽUDIA A UDALOSTIKoncom 18. storočia, keď sa v New Yorku obchodovalo s tromi štátnymi dlhopismi a dvoma bankovými akciami, sa dvadsiati štyria obchodníci dohodli na založení prvého organizovaného trhu s cennými papiermi v meste. Začali tak písať históriu ...

Vlani sa na NYSE za deň v priemere zobchodovala vyše miliarda akcií, denný obrat dosiahol 42,3 miliardy dolárov. Na najväčšej svetovej burze sa dá obchodovať s akciami, ktorých celková hodnota je 16 biliónov dolárov.

ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR

ĽUDIA A UDALOSTIKoncom 18. storočia, keď sa v New Yorku obchodovalo s tromi štátnymi dlhopismi a dvoma bankovými akciami, sa dvadsiati štyria obchodníci dohodli na založení prvého organizovaného trhu s cennými papiermi v meste. Začali tak písať históriu najväčšej burzy na svete – New York Stock Exchange.

V tom čase Wall Street, súčasné svetoznáme finančné centrum, vyzerala úplne inak. Obchodníci sa 17. mája 1792 stretli pod platanom, na mieste, kde je teraz Wall Street 68. O štvrťstoročie neskôr burzu nazvali New York Stock & Exchange Board, o ďalších päťdesiat rokov sa názov skrátil na dnešnú podobu.

Burza prežila aj „papierovú“ krízu

Vtedy už začali na trh prenikať objavy techniky, ktoré zjednodušovali a urýchľovali obchodovanie: v roku 1867 sa uzatvoril prvý obchod prostredníctvom telegrafu. O desať rokov neskôr burza zaviedla na parket prvé telefóny. Trh s akciami rástol a v roku 1886 po prvý raz počet zobchodovaných akcií prekročil milión kusov.

Šéfovia burzy postupne zavádzali novinky, ktoré sa už dnes považujú za samozrejmosť. Koncom 19. storočia odporučili spoločnostiam, ktorých akcie boli kótované na trhu, aby hospodárske výsledky pravidelne zverejňovali a poskytovali akcionárom. Pôvodný systém určovania kurzu, ktorý sa vyjadroval v percentách nominálnej hodnoty, sa prestal používať v roku 1915. Nahradilo ho vyjadrenie ceny v dolároch. Zatiaľ však nebolo možné stanoviť cenu presne na centy, ale len na osminy dolára. K nim neskôr pribudli šestnástiny.

Koncom tridsiatych rokov minulého storočia sa začala na NYSE najväčšia hospodárska kríza v doterajšej histórii trhových ekonomík. V deň, ktorý sa neskôr zapísal do dejín ako „čierny piatok“, sa zrútili kurzy a zobchodovalo sa rekordných 16 miliónov akcií. V skutočnosti sa prepad udial vo štvrtok, no do Európy prišla v dôsledku časového posunu informácia o ňom až v piatok.

O dve desaťročia neskôr sa situácia na NYSE obrátila o 180 stupňov – začalo sa rekordne dlhé obdobie býčej nálady. Ceny akcií od roku 1949 rástli, bez významnejšieho prerušenia série ziskov, nasledujúcich osem rokov.

Prenos údajov o obchodoch a kurzoch z burzového parketu sa plne zautomatizoval v roku 1966. Napriek tomu o dva roky neskôr postihla burzu kríza „papierovačiek“. Ako rástli objemy obchodov, členské firmy nestíhali včas spracovávať informácie o nich. Burza bola ochromená niekoľko mesiacov.

Členstvo má cenu miliónov

Zakladatelia NYSE mali doživotné právo na kreslo a až od roku 1868 sa dalo členstvo predať. V auguste 1999 sa jeho cena vyšplhala na rekordných 2,65 milióna dolárov (vyše ...

Celý článok si môžete prečítať tu.