V americkom zákone o pomoci bankám sa objavujú nedostatky

Washington 15. októbra (TASR) - Sotva sa niekedy doteraz v Spojených štátoch šil nejaký dôležitý zákon takou horúcou ihlou ako zákon o štátnej pomoci krachujúcim bankám. Nemecký denník Financial Times napísal, že prezident a minister financií ho bičom prešľahali cez Kongres. Už teraz sa však začínajú ukazovať niektoré jeho nedostatky. Banky síce dostanú peniaze, ale vláda nemá nijakú páku na to, aby peniaze vo forme úverov plynuli do ekonomiky.

Veľkým otáznikom teraz je, či budú banky hromadiť kapitál, alebo dajú prostriedky k dispozícii krívajúcej americkej ekonomike? Že by to mohol byť problém, ilustruje stanovisko amerického ministra financií Henryho Paulsona. V prejave k balíku pomoci bankám v celkovej hodnote 700 miliárd USD (15,48 bilióna Sk) dôrazne žiadal banky, aby peniaze dali tiež k dispozícii spotrebiteľom. "Naše národné hospodárstvo je odkázané na to," povedal minister, "že finančné ústavy nebudú čerstvý kapitál deponovať, ale dajú ho znovu k dispozícii."

Aby banky robili tak, ako by to chcel minister, ich prinútiť nemôže. Nebude mať v nich taký podiel, aby mohol rozhodovať. "Podstatou pravdy je, že vláda nemôže priložiť bankám pištoľ na hruď a prinútiť ich, aby poskytovali úvery," povedal Charles Horn, bývalý pracovník bankového dohľadu Comptroller of the Currency.

Krok po kroku sa vyjavujú nedostatky hekticky vypracovaného zákona. Americká vláda pôvodne plánovala, že od bánk kúpi len problematické úvery. Až potom, keď európske krajiny, napríklad Británia i Nemecko, oznámili, že chcú štátnym vstupom posilniť základný kapitál bánk, minister Paulson prudko zmenil svoj kurz. Z celkového limitu pomoci bankám v USA by sa malo 250 miliárd USD vyčleniť na kapitálový vstup do amerických úverových ústavov.

Pribúda hlasov, ktoré kritizujú Paulsona a vládu. Niektoré z nich upozorňujú na britský model. Premiér Gordon Brown zabezpečil štátu aj hlasovacie práva v bankách a tým, ktoré dostanú podporu, zakázal, aby vyplácali dividendy. "Sme konfrontovaní s rizikom, že banky nepoužijú kapitál takým spôsobom, ktorý by bol želateľný z dlhodobého hľadiska," povedal Joseph Mason, ekonóm zo štátnej univerzity v americkej Louisiane. Inými slovami, vynaložia ho inak, než si predstavovala vláda.

Mnohí účastníci trhov pochybujú o tom, že banky krátko po svojej záchrane začnú znovu vo veľkom poskytovať úvery. "Napokon, stojí pred nami prudká recesia," povedala Louise Purtleová, ktorá je analytičkou spoločnosti Creditsights. Dodala, že "to by bolo priame protirečenie tomu, čo treba nevyhnutne robiť, nepoškodzovať si bilancie. Bolo by to však riskantné aj preto, lebo mnohé podniky si nárokujú úvery podľa starých úverových dohôd a banky sa musia na to vyzbrojiť. Dávať teraz veľké úvery, to by definitívne viedlo k stratám".

Informovala o tom agentúra DPA.