Súčasná finančná kríza má viac podobností s udalosťami pred 100 rokmi

Moskva 16. októbra (TASR) - Centrálne banky, trhy a politici na celom svete sú v rozpakoch; nechápu, čo sa teraz vlastne deje. Všetci sa inštinktívne pokúšajú hľadať nejaké paralely s krízou v roku 1929 a 1987, píše ruský denník Vedomosti. Avšak súčasné udalosti oveľa viac pripomínajú bankovú paniku v Spojených štátoch v roku 1907. Do roku 1913 nemali USA centrálnu banku. V súčasnosti svet taktiež nemá "globálnu centrálnu banku".

Existujú aj iné zaujímavé podobnosti: Krízu v roku 1907 vyvolalo zrútenie trustov, ktoré sa veľmi podobali na súčasné investičné banky. Udalosti pred storočím boli prvou vážnou systémovou krízou. Banky, trusty, fondové a peňažné trhy boli úzko poprepájané. Boj s krízou sa v prvej etape zameral na zásobovanie trhu likviditou, ale tento nástroj bol neúčinný. Panika utíchla až vtedy, keď sa vo veľkom rozsahu realizoval nákup aktív.

Krízu v roku 1907 spôsobili trusty svojimi rizikovými operáciami. Napísal to aj William Spright, profesor Harvardskej univerzity v knihe História kríz v období štátneho bankového systému, ktorá vyšla v roku 1910.

V polovici roku 1907 mali trusty vo svojom portfóliu úvery v hodnote, ktorá bola len trochu nižšia ako úvery všetkých národných bánk. Trusty sa veľmi podobali na súčasné investičné banky. Mali slabšiu reguláciu a mohli mať nižšie rezervy ako komerčné alebo štátne banky. Preto sa trusty často púšťali do riskantných investícií pri vysokom dlhovom bremene. Trusty boli poprepájané, navzájom si držali akcie. A boli zviazané aj bankami. Tie poskytovali trustom úvery, ale museli im dávať akcie do zálohy. Záujem bánk o spoluprácu s trustami súvisel s tým, že neprehľadné schémy vlastníctva trustov umožňovali bankám, aby zobrali na seba väčšie riziko, než im umožňoval zákon.

Krízu začal Knickerbocker Trust. Bol tretím najväčším v New Yorku, jedným z najagresívnejších a najviac poprepájaný s inými bankami a trustami. Veľmi sa podobal na bývalú investičnú banku Bear Stearns. Jeho klienti si začali vyberať peniaze, lebo sa rozšírili chýry, že tento trust je spojený s neúspechom špekulácií s akciami United Copper. Vedenie trustu sa obrátilo o pomoc na Johna Pierpointa Morgana, ale ten mu odmietol poskytnúť peniaze. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nevie odhadnúť cenu aktív trustu. Od rána 22. októbra do poludnia si vybrali klienti trustu z účtov 8 miliónov USD. Napoludnie skončil trust vydávanie peňazí. V nasledujúcich dňoch prenikla panika do Trust Company of America a rýchlo sa šírila všetkými smermi po krajine.

Spočiatku sa situácia javila len ako problém nedostatku likvidity. V USA vtedy ešte neexistovala centrálna banka, a tak sa do boja s krízou pustil Morgan, ktorý bol vtedy najváženejším finančníkom. Pokúsil sa vytvoriť peňažný pool z prostriedkov ďalších trustov a bánk, aby sa dostalo do obehu viac likvidity. Banky vydávali peňažné certifikáty, náhrady peňazí. Morgan presvedčil ministerstvo financií vo Washingtone, aby predisponovalo na účty národných bánk 25 miliónov USD. Tieto opatrenia na krátky čas uľahčili situáciu, ale problémy neodstránili.

Začiatkom novembra prijal vtedajší prezident Theodore Roosevelt plán, ktorý sa podobal na projekt terajšieho ministra financií Henryho Paulsona. Spoločnosť U.S. Steel, ktorú kontroloval Morgan, mohla skúpiť akcie Tennessee Coal, Iron and Railroad (TCI). Hrozil totiž jej krach, ktorý by mal ďalekosiahle dôsledky. S TCI bolo spojených veľa brokerských spoločností, ktoré mali jej akcie. Finančný krach štátov bol veľmi pravdepodobný. Odvrátila ho záchrana TCI.

Vo svete teraz nejestvuje finančná autorita na úrovni Morgana. Paulson a Ben Bernanke vyzerali veľmi slabí v úsilí presvedčiť Kongres, aby povolil vláde podporiť krachujúce banky. A čo už povedať o prezidentovi Georgeovi Bushovi, ktorého si možno ťažko predstaviť v úlohe bojovníka s krízou? Tak ako v prípade Theodora Roosevelta, prezident nie je aktérom boja s krízou.

Kríza je teraz skutočne svetová, no európski lídri nezastávajú rovnakú pozíciu v boji s ňou. Európska centrálna banka má len o trochu viac právomocí na boj s krízou, ako malo americké ministerstvo financií v roku 1907.

Úloha globálneho bojovníka s krízou by mohla pripadnúť Medzinárodnému menovému fondu. Avšak ten ju nedokáže realizovať, lebo je slabý a má nedostatok zdrojov, uvádza denník.

Trh teraz nevidí, kto môže zápasiť s krízou a ktorým opatreniam veriť. Preto neprekvapuje, že ani taký obrovský balík stimulov, ktorý svojím rozsahom a ideou prevyšuje nákup aktív Tennessee Coal v roku 1907, a zníženie úrokových sadzieb centrálnymi bankami, nevedie k obnoveniu dôvery na trhu.

Panika v roku 1907 v USA viedla k depresii. Znížili sa takmer všetky ich ekonomické ukazovatele. Trh s akciami klesol o 37 %, asi 25 bánk a 17 trustov zbankrotovalo. Ceny surovín sa znížili o 27 %. Hrubý domáci produkt USA zaznamenal pokles 11 %. Avšak nezamestnanosť sa napriek tomu zvýšila len o 2,8 % a dosiahla 8 %.

Recesia trvala necelý rok, do júna 1908. Udalosti spred vyše 100 rokov živia nádej, že terajšia kríza, hoci bude ťažká, nebude trvať až tak dlho.

Informoval o tom ruský denník Vedomosti na svojej internetovej stránke.