Fico: Ak bude treba, prijmeme tvrdé opatrenia voči bankám

Brusel 16. októbra (TASR) - Slovenská vláda je v prípade potreby pripravená prijať opatrenia najtvrdšieho charakteru voči bankovému a finančnému sektoru a nebude pozerať na to, či všetkým ideologicky vyhovujú. Uviedol to dnes v Bruseli slovenský premiér Robert Fico po skončení dvojdňového summitu Európskej únie (EÚ), ktorému dominovala aktuálna finančná kríza.

"Vláda SR nebude hľadieť na ideologické poučky, ak to bude dobré, urobíme to. Je jedno, či je mačka čierna alebo biela, podstatné je, že chytá myši," konštatoval premiér.

V EÚ podľa neho prevládajú naďalej veľké obavy a opatrnosť, pričom sa čaká na to, ako zareagujú finančné trhy na kroky jednotlivých členských krajín.

"Nikto nechce, aby miliardy, ktoré sa vynakladajú na rekapitalizáciu bánk, skončili ako nejaké teplé obklady pre mŕtvolu, ktorej už niet pomoci. Zdá sa, akoby išlo o nerovnocenný súboj. Vlády sa správajú zodpovedne, morálne a eticky, trhy čakajú na to, čo urobia vlády, a potom si zväčša urobia, čo chcú, pretože na rozdiel od vlád trhy nepoznajú ani morálku, ani zodpovednosť, ani etiku," vyhlásil premiér.

Európski lídri sa na summite zhodli na potrebe spoločného postupu v boji proti finančnej kríze, pričom potvrdili opatrenia prijaté predstaviteľmi krajín eurozóny na nedeľňajšom krízovom summite v Paríži. Slovensko oceňuje tento spoločný postup.

Súčasťou prijatého balíka opatrení je okrem iného potreba zaistiť likviditu pre finančné inštitúcie, nové pravidlá pre ratingové agentúry, väčšiu zodpovednosť bankového sektora, vrátane prehodnotenia spôsobu odmeňovania manažmentu (tzv. zlaté padáky), či zriadenie krízového centra, v rámci ktorého sa bude realizovať výmena informácií o situácii na finančných trhoch a budú sa navrhovať opatrenia a odporúčania pre jednotlivé krajiny i úniu ako celok. Rovnako sa má posilniť európsky dohľad nad bankovým a finančným sektorom. SR súhlasí s vytváraním európskych inštitúcií a s tým, aby sa predstavitelia národných regulátorov pravidelne raz za mesiac stretávali s cieľom vymieňať si informácie, avšak posilňovanie európskeho dohľadu nesmie ísť na úkor národného dohľadu, upozorňuje premiér.

"Pre nás je domáci bankový dohľad životne dôležitý najmä preto, že všetky banky boli sprivatizované a sú v pozícii dcér voči matkám. Požadujeme aj výmenu informácií o tom, ako hospodária matky, aby sme sa vyhli prípadným nebezpečenstvám," zdôraznil Fico pripomínajúc, že slovenský bankový dohľad je veľmi efektívny a aj vďaka nemu je slovenský bankový sektor pomerne stabilizovaný.

Premiér sa nestavia odmietavo ani k návrhom na pomoc priemyslu. O ňu už prednedávnom požiadala európska asociácia výrobcov automobilov.

"Nemôžeme nechať priemysel, ktorý sa do toho dostal nevinne, na holičkách len preto, že bankový a priemyselný sektor zlyhali a momentálne sú zmrazené toky peňazí. Ak by nastala krízová situácia a niektorý sektor priemyslu sa dostane do takých problémov, že mu bude treba pomôcť, nebudeme hľadieť na to, či sa to páči tým, ktorí uznávajú hospodársku súťaž a konkurenscieschpnosť, pôjde nám v prvom rade o ľudí. Kašlem na také princípy, keď nefungujú," uviedol premiér Fico.

Vzhľadom na finančnú krízu sa v poslednom období objavili aj návrhy na zmiernenie podmienok Paktu rastu a stability EÚ. Európski lídri sa dnes dohodli na formulácii, že rozpočtové politiky musia byť v súlade s revidovaným Paktom rastu a stability EÚ, ktorý však treba aplikovať spôsobom odrážajúcim terajšie výnimočné okolnosti. Šéf slovenského kabinetu to považuje za Šalamúnske ustanovenie hovoriace, že "pakt je síce svätá krava, ale za určitých podmienok ju môžeme zarezať".

Premiér takisto zdôraznil, že je potrebné sledovať vývoj v okolitých krajinách, najmä v Maďarsku, s ktorým je SR ekonomicky bezprostredne prepojená.

V súvislosti s debatou o energetickom a klimatickom balíčku, ktorý bol podľa predsedu vlády v tieni diskusie o finančnej kríze, sa nezmenilo nič na stanovenom cieli znížiť objem emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 %.

"Najpodstatnejší záver, na ktorom sme spolupracovali s ostatnými novými členskými krajinami, je, že sme do určitej miery zastavili predstavu o tom, ako sa bude rozhodovať o emisiách," uviedol premiér.

Návrh EK, aby sa pri stanovovaní národných cieľov používal rok 2005 ako referenčný, nie je podľa Fica pre nové krajiny, vrátane Slovenska, spravodlivý, pretože nezohľadňuje úsilie vyvinuté do tohto roka.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe zvukový záznam.

Obrazová redakcia vydáva k správe videozáznam.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) gl