Island na pokraji bankrotu

Finančná kríza naplno zasiahla ekonomiku malého ostrovného štátu len z 300 000 obyvateľmi, aj napriek tomu že islandské banky boli vystavené problémovým hypotekárnym aktívam len v malej miere. Islandské banky sa však stali jej nepriamou obeťou, keď z dôvodu nefunkčného medzibankového trhu nedokázali refinancovať svoje záväzky v cudzej mene a domáca centrálna banka nedisponovala takými rezervami, aby dokázala poskytnúť potrebnú likviditu bankám s aktívami v hodnote vyššej ako je desaťnásobok HDP krajiny.

Vysoké úrokové sadzby nahnali do systému množstvo prostriedkov

Výrazné obmedzenia lovu rýb v Severnom a Baltickom mori, ku ktorým pristúpila Európska Únia v roku 2001 a odvtedy pokračuje v ich sprísňovaní, sa prejavili vo výraznom náraste cien rybích produktov (viď graf 1), ktoré sú hlavným exportným artiklom krajiny. Vysoké zisky z rybolovu boli následne ukladané do domácich bánk. Do domácich bánk prúdili aj zárobky domácich milionárov, ktorí sa postupnou expanziou dostali k aktívam po celom svete a ich spoločnosti vlastnia aktíva v hodnote vyššej ako je HDP krajiny. Investičná skupina Bargur, ktorá začínala jednou prevádzkou supermarketu v Reykjavíku sa rozrástla na nadnárodnú korporáciu, ktorej portfólio siaha od módnych butikov na londýnskej High Street až po klenotníctva vyrábajúce najluxusnejšie šperky a doplnky. Ďalším islandským zbohatlíkom patrí napríklad aj anglický futbalový klub West Ham United alebo aj podiely v Bulharských Telekomunikáciách.

Graf 1: Priemerná cena rýb a rybích produktov (v SDR)

Zdroj: Islandský Štatistický Úrad

2: Objem úverov Islandských bánk pre domáce obyvateľstvo bez hypoték (v mil. ISK.)

Zdroj: Islandský Štatistický Úrad

Banky používali časť novonadobudnutých aktív pre rozširovanie úverov pre islandské obyvateľstvo, keď od roku 2000 do roku 2005 vzrástol objem úverov islandských bánk o vyše 50 % (viď graf 2), čo malo za nepriamy následok vysokú infláciu v krajine. Ceny na Islande rástli od roku 2000 v priemere o viac ako 5 % (viď graf 3) ročne a centrálna banka sa snažila infláciu tlmiť dvíhaním úrokových mier. Kým v roku 2004 boli úrokové sadzby v krajine na úrovni 2,8 %, začiatkom roku 2008 to bolo už 13,75 %.

Graf 3: Vývoj inflácie na Islande (v %)

Zdroj: Islandský Štatistický Úrad

Graf 4: Vývoj HDP na obyvateľa Islandu a EÚ 15 (EUR/CAP)

Vysoké úrokové sadzby prilákali investorov, ktorí za vysoké úroky ukladali peniaze do islandských bánk. Aktívni boli aj tzv. „carry traderi,“ ktorí využívajú rozdiely v úročení mien, keď si požičiavajú peniaze v štátoch s nízkymi úrokovými mierami (napr. Japonsko) a ukladali ich do krajín s vysokým úročením, napr. na Islande. A tak vysoké úroky nahnali do islandského bankového systému ďalšie aktíva, ktorých výška v súčasnosti dosahuje vyše desaťnásobku HDP krajiny.

Rizikové riadenie likvidity

Keď význam islandských bánk v svetovom meradle vzrástol, sa na Islande začalo hovoriť o vytvorení nového finančného centra. Biznis model islandských bánk však v sebe obnášal mnohé riziká, jednak bolo množstvo bankových aktív a pasív denominovaných v cudzej mene, čo banky vystavovalo menovému riziku a zároveň aktíva islandských bánk mali oproti pasívam podstatne dlhšiu viazanosť, čo zase znamenalo pre banky závislosť na financovaní z medzibankového trhu.

Ratingové agentúry pohrozili Islandu a islandským bankám znížením ratingu v prípade neriešenia týchto problémov. Keď agentúra Fitch Ratings začiatkom roka 2008 tieto hrozby splnila, islandská koruna sa prepadla v priebehu jedného dňa o 4,6 %, keď investori vyberali peniaze z bánk a predávali islandské koruny za svoje meny. Financovanie z medzibankového trhu, ktoré bolo pre islandské banky príznačné, sa môže ukázať ako rizikové, keď je na trhu nedostatok likvidity a banky si prestanú požičiavať peniaze. Presne takáto situácia nastala začiatkom marca po páde investičnej banky Bear Sterns na Wall Street. Hoci sa situácia na rozdiel od udalostí posledných týždňov dostala rýchlo do normálu, bol to signál, že kríza likvidity, ktorá by mohla položiť islandské banky na kolená nie je nereálna.

To podnietilo investorov k ďalším výpredajom islandskej meny a likvidovaní aktív v islandskom bankovom sektore. Islandská koruna v priebehu marca stratila na hodnote vyše 20 %. Takýto prepad mal pre malú otvorenú ekonomiku ako je tá islandská ďalekosiahle následky. Drvivá väčšina tovarov, ktorá sa na Island dovážala, bola zrazu drahšia a vysoké importné ceny vyniesli infláciu blízko úrovne 15 %, čo je v západnom svete takmer nevídaná hodnota. Centrálna banka reagovala zvýšením úrokových sadzieb na rekordných 15,5 %. Situácia sa nakrátko upokojila a zdalo sa, že Island má to najhoršie za sebou.

Finančná kríza

Pád Lehman Brothers však odštartoval na svetových trhoch vlnu nedôvery, jedným z dôsledkov bolo zamrznutie medzibankového požičiavania. Keď jedného dňa tretia najväčšia islandská banka Glitnir rutinne požiadala nemeckú banku o refinančný úver a nedostala ho, spustila sa na Island najväčšia katastrofa v jeho histórii. Keď banka neuspela ani u ďalších potencionálnych veriteľov, pomohol banke štát, keď siahol do svojich devízových rezerv aby zaistil vyplácanie zahraničných záväzkov. Následne prišlo k zníženiu ratingov na záväzky krajiny, keď na nadmerne vysoký deficit verejných financií doľahla ďalšia rana v podobe bankových dlhov, islandská koruna zaznamenala v ďalších dňoch prepad o vyše 20 % (viď graf 5) a burza sa prepadla o takmer 30 %.

Graf 5: Vývoj menového páru EUR/ISK

Zdroj: Islandská Centrálna Banka

V nasledujúcich dňoch nasledovali Glitnir ďalšie banky, najväčšia banka v krajine Kauphting a druhá najväčšia Landsbanki, všetky tri sa napokon dostali do rúk Úradu pre finančný dohľad. Ďalšiemu prepadu islandskej koruny sa snažila zabrániť centrálna banka zafixovaním kurzu na 131 EUR/ISK, ale nedisponovala dostatočnými rezervami, aby sa jej kurz koruny podarilo na tejto úrovni udržať. Po tom, ako sa 9. októbra uskutočnil posledný spotový obchod za 340 EUR/ISK zastavila centrálna banka obchodovanie s islandskou korunou.

Islandská centrálna banka nedisponuje dostatočnými devízovými rezervami, aby dokázala dlhodobo poskytovať potrebnú likviditu v cudzích menách pre bankový sektor a skromný islandský štátny rozpočet nemá z čoho financovať záväzky s blížiacou sa splatnosťou islandských bánk. Krajina sa tak snaží zabezpečiť financovanie svojich bánk v zahraničí. Po dlhých rokovaniach s Medzinárodným Menovým Fondom, Ruskom, škandinávskymi susedmi ako aj ďalšími krajinami, je dnes Island blízko dohode k poskytnutiu pomoci vo výške 6 mld. USD.

Negatívne vyhliadky pre ekonomiku

Dnes sa na Islande čaká čo ďalej, islandská koruna sa naďalej neobchoduje. Domáci predajcovia majú problém importovať akýkoľvek tovar, potraviny nevynímajúc, keďže zahraniční dodávatelia požadujú platby v konvertibilnej mene. Islandská centrálna banka už zvolala stretnutie všetkých bánk v kr