OECD: KSVE by mali zlepšiť konkurencieschopnosť svojho pôdohospodárstva

Brusel 30. septembra (TASR) - Kandidátske krajiny Európskej únie (EÚ) by mali v rámci prístupového procesu zvýšiť konkurencieschopnosť svojho pôdohospodárstva, no Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) tu vidí aj priestor pre zlepšenie štruktúry a kvality.

OECD vo svojej správe o pôdohospodárskej politike Ruska a šiestich krajín strednej a východnej Európy (KSVE) uvádza, že musia dokončiť reformu tohto sektora, investovať do trhovej infraštruktúry a splniť veterinárne, sanitárne a fyto-sanitárne podmienky EÚ.

Ako informuje agentúra Reuters, OECD vo svojej správe pokrýva okrem Ruska aj Bulharsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko. Spomedzi nich tri pobaltské štáty a Slovinsko by sa mali dostať do únie v prvej vlne rozširovania, pravdepodobne v roku 2004. Bulharsko a Rumunsko sa chcú k EÚ pripojiť neskôr.

OECD uvádza, že "prístupový proces KSVE a budúce členstvo Ruska vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) predstavujú silný politický impulz, ktorý pravdepodobne po určitom čase povedie k lepšej konkurencieschopnosti pôdohospodárskeho sektora týchto krajín". Organizácia im radí, aby sa v krátko- a strednodobom horizonte sústredili na štrukturálne reformy a prostredníctvom nich zvýšili produktivitu a konkurencieschopnosť.

Zároveň upozorňuje, že rastúca úroveň štátnej pomoci pre tento sektor brzdí hospodársky rast. A hoci sa vo všetkých sledovaných krajinách zvýšila a ešte stále nedosahuje úroveň v členských štátoch OECD, predstavuje relatívne vysoké zaťaženie ich ekonomiky. "Veľké časti podpory sa uvoľňujú vo forme, ktorá narúša trhy," dodáva OECD.

Správa uvádza, že kandidátske krajiny v rámci otvárania trhov EÚ sa v minulom roku mohli tešiť z vyšších colných kvót a nových úľav pre spracovaný tovar a víno. Druhá etapa liberalizácie, ktorá sa začala koncom minulého roka, výrazne zvýšila potenciál vývozcov obilnín, hovädzieho mäsa a mliečnych výrobkov. OECD upozorňuje, že úroveň kvality je kľúčom k ďalšiemu rozvíjaniu pôdohospodárskeho obchodu s EÚ a k riešeniu veľkých deficitov v obchodnej bilancii v agro-potravinárskej oblasti.

Napriek minuloročnému zvýšeniu hodnoty agro-potravinárskeho vývozu vo všetkých sledovaných krajinách, však podiel pôdohospodárstva na ich hrubom domácom produkte (HDP) v porovnaní s ostatnými sektormi už 10 rokov pokračuje v klesajúcom trende.

Úroveň priamych platieb a výrobné kvóty sú ďalšou dôležitou otázkou, ktorú ešte musí EÚ a kandidátske krajiny vyriešiť. Ide však o mimoriadne citlivú tému a členské štáty únie sa ešte stále nedohodli na spoločnom postoji.

Európska komisia chce postupne zaviesť priame platby v priebehu 10 rokov, počnúc rokom 2004, na úrovni 25% sumy, ktorú získavali poľnohospodári v súčasných členských štátoch. Kandidáti však žiadajú rovnocenný prístup už od začiatku, teda od prijatia a zároveň sa sťažujú, že kvóty navrhované Bruselom sú nereálne nízke, čo ich môže prinútiť dovážať. Jednou z problematických oblastí je mlieko, keďže EÚ sa snaží zabrániť vzniknúť prebytku.