O. Issing považuje úrokové sadzby na správnej úrovni a očakáva zotavenie

New York 1. októbra (TASR) - Šéf ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Otmar Issing považuje úrokové sadzby eurozóny na správnej úrovni a vyjadril optimizmus, že hospodárstvo regiónu sa na budúci rok zotaví.

Výrazný prepad akcií, napríklad, nemecký index DAX Xetra za posledných šesť mesiacov stratil 47% a v pondelok dosiahol šesťročné minimum, narúša dôveru a hrozba vojny s Irakom tiež nepôsobí práve upokojujúco na nervy investorov.

Z celkového hľadiska však O. Issing na budúci rok očakáva zotavenie hospodárskeho rastu v eurozóne zo súčasných 0,5%. Podľa jeho názoru však inflácia, ktorá svojou septembrovou úrovňou 2,2% prekonala limity ECB, je trochu privysoká. Na tému obáv z nebezpečnej inflačnej špirály cien O. Issing zdôraznil, že žiadna štúdia ani prognóza nehovorí o poklese inflácie pod jedno percento, čo označil za "nebezpečnú zónu".

Z tohto hľadiska uviedol, že oficiálne úrokové sadzby, ktoré ECB od novembra minulého roka udržiava na úrovni 3,25%, majú správnu úroveň. V prípade akýchkoľvek zmien banka prehodnotí situáciu a pri ohrození stability cien včas a primerane zareagujú.

Vyjadrenie O. Issinga sa nesie v podobnom duchu ako slová prezidenta ECB Wima Duisenberga, ktorý uviedol, že úrokové sadzby sú na primeranej úrovni, aby zabezpečili stabilitu cien.

Septembrové ekonomické údaje však vyvolali pochybnosti z vyhliadok Európy, keď naznačili zastavenie začínajúceho zotavenia spracovateľského priemyslu, pretože nepriaznivé vyhliadky svetového hospodárstva spôsobili pokles nových objednávok a spoločnosti obmedzili výrobu a urýchlili prepúšťanie. Výrazné zhoršenie situácie vyvolalo špekulácie na finančných trhoch, že ECB bude nútená znížiť sadzby, aby ochránila ekonomiku.

Menovú politiku ECB pritom čakajú úlohy aj na fiškálnom fronte. Európska komisia totiž navrhla dvojročný odklad uplatnenia požiadavky, ktorá bola ústrednou časťou pri zavádzaní eura - vyrovnanie rozpočtov do roka 2004.

O. Issing uviedol, že ECB privítala tieto zmeny a považuje ich za nevyhnutný odklad, nie za zrušenie podmienok Dohody o stabilite a raste. EK o tomto odklade rozhodla vzhľadom na zníženie daní a spomalenie rastu, ktoré by pravdepodobne zabránili najväčším ekonomikám splniť stanovený cieľ. Zároveň upozorňuje, že v prípade takejto krajiny, napríklad, Nemecka, kde sa rast prakticky úplne zastavil, by pritvrdenie fiškálnej politiky situáciu len zhoršilo. Podľa jeho slov členské krajiny by mali vyrovnať rozpočty "čo najskôr a najneskôr v roku 2006".