Z neba nám samo nič nespadne

Slovenských politikov dlhodobo znepokojuje predovšetkým termín nášho prijatia do EÚ. V pozadí však zostáva to, čo je najdôležitejšie - úloha, akú by sme mohli a tiež chceli zohrávať v únii a tvrdá príprava na ňu. Ide totiž o to, či zostaneme technologickým skanzenom, alebo sa staneme dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou. Samotné vyhlásenia typu, že už onedlho, najneskôr na budúci rok, bude u nás lepšie, nepostačujú. Ono je to tak trocha ako za bývalého režimu, keď vyhlásenia a nariadenia vrátane zjazdových o potrebe zvýšiť kvalitu vôbec neboli zárukou jej nárastu.

Samotná Európska únia nie je a ani nikdy nebola monolitným celkom. Jej členmi sú krajiny s rôznou úrovňou hospodárstva, ale i rozdielnymi ekonomickými modelmi. Rôzne môžu byť i sú dane, systémy zdravotnej starostlivosti či dôchodkového zabezpečenia. Istá špecializácia jednotlivých krajín vyplýva i z medzinárodnej deľby práce či tradícií jednotlivých štátov.

My však musíme byť realistami a nepočítať s tým, že onedlho sa zaradíme k špičkám v EÚ, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Veľká Británia. Možno by sme i úprimne chceli, ale rozdiel v úrovni ekonomiky medzi nami a nimi je príliš veľký, aby sme ho mohli dobehnúť v priebehu povedzme desiatich rokov. Samozrejme, isté percento nádeje na rýchly postup tu je, ale v súčasných podmienkach, keď Slovensko je investične podkapitalizované, sa nejaví ako príliš veľké a zaručujúce úspech. Technická zaostalosť by za mimoriadne priaznivých okolností mohla byť i našou prednosťou. Civilizačný a technologický skok s vynechaním medzietáp, ktoré sú už dnes v rozvinutých štátoch prekonané, by mohol byť veľkou nádejou na hospodársky zázrak.

Bez zmeny mentality nás Slovákov a nástupu k moci ľudí, ktorým spoločnosť uverí, že nielen chcú, ale i vedia, čo s našou krajinou urobiť, to však sotva pôjde. Tí, čo chcú na Slovensku vládnuť, by mali ovládať naše miesto v rámci medzinárodnej deľby práce. Musia mať jasnú predstavu o tom, ako sa budeme profilovať. Či ako štát s kvalitným ťažkým priemyslom vrátane hutníckeho, alebo ako výrobca mimoriadne kvalitných potravín, v čom máme isté tradície. A možno sa môžeme stať turistickým rajom Európy alebo i technologickým.

Pravda je však taká, že nič z toho nám nespadne z neba samo a, žiaľ, sami pre to tiež veľa nerobíme. Naši väčšinou teoreticky zdatní politici na najvyšších vládnych a parlamentných miestach síce vedia všetko papierovo podložiť, dokonca aj vysvetliť, len s praktickými krokmi je to stále biedne. Keďže nikdy neboli praktici, ktorí by vedeli veci pohnúť z miesta, tak už zrejme takými aj ostanú.

Preto vlastne i taká vysoká nedôvera verejnosti predstaviteľom súčasnej moci. Preto i tá alergia k najvyšším predstaviteľom, ktorí si nedokáž...

Celý článok si môžete prečítať tu.