EK vyčíta SR najmä vysokú nezamestnanosť a deficity rozpočtu i bežného účtu

Brusel 9. októbra (TASR) - Najnovšia pravidelná správa Európskej komisie Slovensko opätovne zaraďuje medzi krajiny s fungujúcou trhovou ekonomikou s tým, že po vstupe do EÚ v roku 2004 bude schopné čeliť aj konkurencii na vnútornom trhu. SR teda spĺňa prvé ekonomické kodanské kritérium a druhé podľa únie splní po vstupe kontinuálnym pokračovaním doterajších reforiem. Problémom krajiny však naďalej zostáva vysoká nezamestnanosť a deficity bežného účtu a verejných financií.

Dokument konštatuje, že od roku 1997 sa podarilo na Slovensku dosiahnuť makroekonomickú stabilitu a urýchlili sa aj reformy. EÚ zdôrazňuje, že hospodársky rast sa od roku 1999 neustále zvyšuje a vlani predstavoval už 3,3 % HDP. Infláciu sa podarilo znížiť na jednociferné číslo. V júli tohto roku dokonca len na rekordné 2 %. Výrazne však za sledované obdobie vzrástla nezamestnanosť z 11,8 % v roku 1997 až na vlaňajších 19,4 %. Podľa EÚ to bolo hlavne výsledkom dočasného spomalenia rastu, reštrukturalizácie a nedostatkov vo fungovaní trhu práce. Stav v nezamestnanosti si podľa zástupcov únie vyžaduje celý rad štrukturálnych reforiem, vrátane odstránenia demotivujúcich účinkov systému sociálnej ochrany. Prijať sa tiež musí pružnejšia pracovná legislatíva. Podľa EÚ je nevyhnutná aj reforma dôchodkového systému a zdravotného zabezpečenia. Posilniť treba tiež dohľad nad finančným sektorom.

Slovensko by malo podľa únie prijať naliehavé opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu i deficitu bežného účtu platobnej bilancie. EÚ v tejto súvislosti uvádza, že hoci reštriktívna politika pomohla v roku 2000 znížiť deficit bežného účtu na 4 % z neudržateľných hodnôt okolo 10 % HDP, v roku 2001 opätovne došlo k jeho zdvojnásobeniu na 8,6 %. Slovensko však stále dokáže deficit bežného účtu financovať a navyše, v nedávnom období sa výrazne zvýšili aj jeho devízové rezervy ako dôsledok vysokých príjmov z privatizácie.

S ohľadom na rozpočtové hospodárenie EÚ upozorňuje, že po implementácii štartovacieho balíka stabilizačných opatrení sa fiškálna politika vlády stala viac výdavkovou a odklonila sa od stanovených cieľov predvstupového ekonomického programu. Pokračovanie súčasnej politiky naznačuje ďalšie prehĺbenie deficitu v roku 2003. "Zvrátenie tohto vývoja a zníženie rozpočtových tlakov na bežný účet je podmienené rozhodnými a urýchlenými fiškálnymi opatreniami, vrátane aktívnejšieho pokračovania v reformách verejných výdavkov," píše EK v hodnotiacej správe.

EÚ ďalej konštatuje, že príjem na obyvateľa v porovnaní s priemerom spoločenstva zostal stabilný, pričom pretrvávajú výrazné rozdiely v životnej úrovni a nezamestnanosti medzi rôznymi regiónmi. Celkové HDP na obyvateľa v SR predstavovalo vlani 48 % priemeru únie, podľa regiónov však kolíše od 39 % na východe krajiny až po 95 % v hlavnom meste Bratislave.

Na druhej strane však dokument oceňuje takmer skončenú privatizáciu a reštrukturalizáciu bankového sektora, výrazný pokrok v privatizácii nefinančných štátnych podnikov, zlepšenie pravidiel rozpočtovania a správy verejných financií a tiež zníženie daňového zaťaženia. Vláda podľa EK odstránila aj prekážky vstupu nových podnikov na trh a posilnila pravidlá v oblasti bankrotu, ktorých využívanie v praxi treba zlepšiť. Posilnila sa tiež dopravná a telekomunikačná infraštruktúra a začali sa realizovať aj opatrenia na podporu malých a stredných podnikov. Zásahy vlády do podnikateľského sektora sa výrazne znížili.