Vláda vzala na vedomie informáciu o vývoji platobnej bilancii v 1. polroku

Pridajte názor  Zdroj: TASR

9. 10. 2002 - Dynamický vývoj domáceho dopytu a jeho vysoká dovozná náročnosť spolu so spomalením ekonomického rastu obchodných partnerov SR ovplyvnili podľa Národnej banky Slovenska (NBS) pretrvávanie vysokého schodku bežného účtu platobnej bilancie, ktorý v 1. polroku 2002 dosiahol 41,2 miliardy Sk, čo predstavovalo 8,0 % podiel na HDP

Bratislava 9. októbra (TASR) - Dynamický vývoj domáceho dopytu a jeho vysoká dovozná náročnosť spolu so spomalením ekonomického rastu obchodných partnerov SR ovplyvnili podľa Národnej banky Slovenska (NBS) pretrvávanie vysokého schodku bežného účtu platobnej bilancie, ktorý v 1. polroku 2002 dosiahol 41,2 miliardy Sk, čo predstavovalo 8,0 % podiel na HDP.

V správe o vývoji platobnej bilancie v 1. polroku, ktorú dnes prerokovala a vzala na vedomie vláda SR, sa tiež uvádza, že na výške deficitu bežného účtu sa v rozhodujúcej miere podieľala obchodná bilancia schodkom 41,9 miliardy Sk pri objemovo nižších hodnotách tak dovozu, ako aj vývozu, pričom medziročný pokles vývozu mierne prevýšil pokles dovozu. Nižší objem dovozu a vývozu v porovnaní s minulým rokom bol ovplyvnený aj zhodnotením slovenskej koruny voči americkému doláru a poklesom svetových cien strategických surovín.

Na pokles vývozu v 1. polroku 2002 pôsobilo spomalenie ekonomického vývoja v krajinách našich obchodných partnerov, ako aj vývoj cien surovín. Najviac sa znížil vývoz v skupine strojov a prepravných zariadení. Podobne ako v roku 2001 si svoju konkurencieschopnosť na svetových trhoch udržali producenti elektrických strojov a zariadení a niektorých priemyselných a potravinárskych výrobkov, keď vývoz týchto komodít zaznamenával počas 1. polroka postupné zrýchľovanie medziročného rastu.

Pretrvávanie vysokého schodku zahraničného obchodu z roku 2001 bolo aj v prvom polroku 2002 na strane dovozov naďalej ovplyvňované dynamickým rastom domáceho dopytu stimulovaným tak konečnou spotrebou domácností, ako aj prehlbujúcim sa deficitom verejných financií. Dovoz síce medziročne poklesol, ale v rámci jeho štruktúry sa znížil len dovoz v skupine suroviny. Nižší dovoz ropy a plynu bol z veľkej časti ovplyvnený vývojom cien strategických surovín na svetových trhoch a zhodnotením slovenskej koruny voči americkému doláru. V rámci ostatného dovozu (bez dovozu surovín) výraznejšie rástol dovoz polotovarov (plasty, kaučuk, papier a hlavne železo a oceľ a výrobky zo železa a ocele) a hotových výrobkov (farmaceutické výrobky, odevy, obuv, knihy, hračky a pod.).

V obchode so službami bol v 1. polroku 2002 vytvorený prebytok 8,4 miliardy Sk. Kladné saldo bilancie služieb najviac ovplyvnila doprava, ktorej prebytok 14,3 miliardy Sk sa oproti minulému roku zvýšil o 2,5 miliardy Sk. Na rozdiel od dopravy v cestovnom ruchu došlo k poklesu aktívneho salda v dôsledku zvýšeného čerpania devízových prostriedkov slovenskými občanmi, ktoré predstihlo rast devízových príjmov od zahraničných turistov. Vysoký nárast čerpania devízových prostriedkov mohol súvisieť s posilňovaním slovenskej koruny a predzásobovanín sa slovenských občanov cudzou menou. Na výšku deficitu položky s názvom "iných služieb celkom" vplýval hlavne pokles príjmov z exportu, v sprostredkovateľských službách a službách technického charakteru, ktoré spolu s ďalšími službami, spadajú v rámci bilancie služieb pod kategóriu "služby v ostatných činnostiach". Zostávajúce položky bežného účtu, t.j. bilancia výnosov a bilancia bežných transferov, zaznamenali zhoršenie (spolu o 3 miliardy Sk).

Kapitálový a finančný účet skončil prebytkom 14,5 miliardy Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol prebytok nižší o 10,7 miliardy Sk, t.j. o viac ako 40 %. Prílev PZI do ekonomiky SR, ktorý smeroval na zvýšenie majetkovej účasti v podnikoch a bankách na území SR, dosiahol 18,3 miliardy Sk, pričom privatizačné aktivity predstavovali 33 % z tejto sumy.

Krátkodobý kapitál, ktorý sa v priebehu 1. polroka vyznačoval vysokou volatilitou, tak na strane aktív, ako aj na strane pasív, dosiahol odlev zdrojov vo výške 7,1 miliardy Sk. V krátkodobých aktívach významnú úlohu zohrávali vklady komerčných bank v zahraničí a ostatné pohľadávky voči zahraničiu. Rozhodujúci vplyv na výšku krátkodobých pasív mali aktivity NBS vyplývajúce z realizovaných repo operácií v rámci stratégie riadenia devízových rezerv.

Devízové rezervy NBS vypočítané na základe uskutočnených transakcií pri abstrahovaní od kurzových rozdielov poklesli o 19,1 miliardy Sk, t.j. o 410,8 milióna USD. Stav devízových rezerv NBS k 30. júnu 2002 dosiahol 4,8 miliardy USD. Ich výška postačovala na pokrytie 3,4-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb za prvých šesť mesiacov roka. Slovenská republika vykazovala k 30. júnu 2002 podľa predbežných údajov celkovú hrubú zahraničnú zadlženosť vo výške 12,0 miliardy USD.