Na Vianoce bol dôležitý duchovný prínos, ktorý bol nenahraditeľný

Bratislava 24. decembra (TASR) - V 20. rokoch minulého storočia boli Vianoce v roľníckej rodine najväčšími sviatkami roka, na ktoré sa všetci tešili. V tom čase však nik nevedel, čo sú to vianočné darčeky. "Vtedy sa totiž nijaké darčeky nedávali, my sme boli radi, že budeme mať vianočný stromček," vysvetlil počas rozhovoru pre TASR profesor Ján Podolák, ktorý celý svoj život zasvätil národopisu - etnológii.

Profesor Podolák pochádza z roľníckej katolíckej rodiny a za svoju vedeckú prácu a prínos získal mnoho domácich a zahraničných ocenení, medzi inými aj medzinárodnú Herderovu cenu za vedu, či Rad Ľudovíta Štúra.

"Štedrý večer pre nás ako katolícku rodiny znamenal sviatok, kedy sa zachovával prísny pôst. Na stole sme mali hríbovú omáčku, ktorá sa jedla s chlebom ako hlavné jedlo. Ryby sa u nás vtedy nejedli. Mali sme makové pupáky, oblátky s medom. Nie je však pravda, žeby sa na Vianoce veľa jedlo. Koláče sa napríklad nepiekli každý deň, iba na sviatky," priblížil ďalej. Do kostola na polnočnú omšu podľa neho nešiel len naozaj ťažko chorý človek.

Zaspomínal, že každá rodina si na Vianoce chystala svoj vlastný betlehem z papiera alebo dreva, ktorý si chodila dedina obzerať. Chodilo sa po susedoch, aký má kto betlehem. To bolo úplné súťaženie. Alebo keď nemali betlehem, pozreli sme si ich stromček," opísal pre TASR profesor. Na Vianoce, ako zdôraznil, bol dôležitý hlavne ich duchovný prínos, ktorý bol nenahraditeľný ničím iným.

O niekdajších prvých vianočných darčekoch vôbec povedal, že najskôr boli veľmi malé a len skromné. "Až keď sme už ako gymnazisti v meste počuli, že iné deti v panských rodinách dostávali darčeky, tak sme sa zložili na paklík cukríkov a dali každému do papierika cukrík. My sme boli hádam v dedine prvá roľnícka rodina, ktorá zavádzala systém darčekov. Zmohli sme sa však iba na drobnosť. Starý otec dostal balíček tabaku, otec dostal škatuľku tých najlacnejších cigariet za dve koruny, deti sladkosti, a to boli darčeky," zakončil.

Profesor Ján Podolák patrí už vyše 50 rokov k vedúcim osobnostiam národopisnej vedy na Slovensku. Za svoju dlhoročnú vedeckú, pedagogickú a verejnú prácu dostal mnoho ocenení, medzi nimi napríklad cenu SAV, Cenu mesta Bratislava, Národnú cenu SR, Medzinárodnú Herderovu cenu (Viedeň 1974), Medzinárodnú cenu G. Pitrého za etnológiu v Palerme (1969 a 1995), či členstvo v švédskej Kráľovskej akadémii Gustáva Adolfa (1989) a v roku 2006 Rad Ľudovíta Štúra.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

UPOZORNENIE: TASR prinesie 25. decembra exkluzívny rozhovor s profesorom etnológie Jánom Podolákom.