Státisíce ľudí na Balkáne zostali bez vykurovania

Sofia/Belehrad 8. januára (TASR) - Státisíce ľudí na Balkáne zostali dnes bez kúrenia a viacero podnikov muselo prerušiť prevádzky vzhľadom na dopad rastúceho rusko-ukrajinského konfliktu v súvislosti s dodávkami zemného plynu.

V Bosne a Hercegovine zostalo bez vykurovania približne 100.000 domácností. V druhom najväčšom srbskom meste Nový Sad prerušili dodávky tepla asi 80.000 domácnostiam, kým kríza okolo dodávok ruského plynu zasiahla aj ďalšie Srbské mestá.

Bez ústredného kúrenia je v Bulharsku najmenej 65.000 domácností. Teploty v krajine medzitým klesli na mínu desať stupňov Celzia. Niektoré predajne uviedli, že vypredali elektrické ohrievače, čo spôsobilo obavy v súvislosti s dodávkami elektriny.

"Distribúcia elektriny neprežije ďalšie zvýšenie spotreby," uviedla elektráreň ČEZ, ktorá zásobuje elektrinou západné Bulharsko a hlavné mesto Sofia.

Desiatky materských škôl a 68 škôl museli v Sofii uzatvoriť. Pozastavili tiež električkové a autobusové spoje, aby šetrili energiami.

Bulharská metropola dnes prerušila dodávky spolu 72 priemyselným veľkoodberateľom a výrazne znížila zásobovanie ďalším 153 väčším podnikom vzhľadom na ohraničené domáce rezervy. Vláda najchudobnejšej krajiny EÚ už požiadala úniu o prostriedky na nové plynovody, aby zmiernila svoju závislosť na ruskom plyne.

Zásoby elektrických ohrievačov sa míňajú aj v bosnianskom hlavnom meste Sarajevo, kde sa päťnásobne zvýšil dopyt na drevo a uhlie.

Podniky v centrálnej a východnej Európe boli nútené uzatvoriť svoje prevádzky po tom, čo sa v stredu úplne zastavili dodávky ruského zemného plynu cez Ukrajinu.

V Macedónsku uzatvorila svoju prevádzku najväčšia oceliareň v krajine. Jej približne 1000 zamestnancov muselo ísť na nútenú dovolenku. Zatvoriť museli aj závod na výrobu potrubí.

Silné sneženie v Bosne, Srbsku i ďalších balkánskych krajinách skomplikovalo transport alternatívnych palív či vykurovacích zariadení. Štáty ako Srbsko, Bosna a Macedónsko, ktoré sú závislé od dodávok ruského zemného plynu, zostali bez krízových zásob. Grécko a Chorvátsko majú zásoby na niekoľko týždňov a skúmajú možnosti alternatívnych zdrojov paliva, uviedli miestni predstavitelia.

Mnoho balkánskych krajín nemá alternatívne plynovody a takmer úplne sa musia spoliehať na ruský plyn. Bulharský premiér Sergej Stanišev požiadal Brusel o financie na pomoc vybudovať spojenie s existujúcim plynovodom Turecko-Grécko, ktoré by umožnilo čerpať plyn z Blízkeho východu a Kaspického mora.