Podiel obnoviteľných zdrojov energie na jej výrobe sa zvýši

Banská Bystrica 13. januára (TASR) - Súčasný nedostatok zemného plynu dôrazne upozornil na potrebu zlepšiť zabezpečenie Slovenska dostatkom spoľahlivých energetických zdrojov. Už 9. decembra 2008, teda skôr, než Gazprom uzavrel ventily na plynovodoch do Európy, prijalo v Bruseli 27 členských krajín EÚ a Európsky parlament direktívu, podľa ktorej podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektrického prúdu bude v roku 2020 na úrovni 33,6 až 40,4 %. Informoval o tom TASR podpredseda Československej spoločnosti pre slnečnú energiu (ČSSE) Milan Novák.

"Prvý raz v histórii je to záväzný a nie dobrovoľný cieľ. V roku 2010 musia členské štáty komisii predložiť detailné akčné plány a následne každé dva roky predložiť správu o dosiahnutých pokrokoch. Tento záväzok bol prijatý napriek prehlbujúcej sa hospodárskej kríze," zdôraznil Novák.

Dodal, že o tom, o aký ambiciózny cieľ ide, svedčia čísla. Veterná energia sa podieľala v roku 2006 na výrobe elektrickej energie 87 TWh, v roku 2020 to má byť až 477 TWh. Podiel fotovoltaiky, technológie vyrábajúcej elektrickú energiu zo slnečného žiarenia, vzrastie z 2,5 TWh na 180 TWh, biomasy z 89,9 TWh na 250 TWh a geotermie z 5,6 TWh na 31 TWh. Solárne termické elektrárne, ktoré elektrickú energiu v roku 2006 nevyrábali, jej majú v roku 2020 vyprodukovať 43 TWh a energia získaná z mora by mala dosiahnuť 5 TWh. Spolu by sa malo v roku 2020 vyrobiť 1370 TWh takzvanej čistej a od politicky nestabilných regiónov nezávislej elektrickej energie.

V Bruseli 19. decembra 2008 predstavili aj druhý strategický dokument Európskej solárnej termickej technologickej platformy. Je výsledkom práce viac ako 100 odborníkov a zaoberá sa technickými aspektmi využívania slnečnej energie na výrobu tepla a chladu do roku 2050.

"V súčasnosti v EÚ z konečnej spotreby energie pripadá 20 % na výrobu elektrickej energie, 31 % na dopravu a až 49 % na výrobu tepla a chladu, pričom rozhodujúce množstvo tepla sa spotrebúva na teplotných úrovniach do 250°C. A práve tieto teplotné úrovne sú zaujímavé pre termické slnečné kolektory. Významne zvýšiť podiel solárneho tepla na celkovej spotrebe tepla na 20 % do roku 2030 a na 50 % do roku 2050 možno podľa záverov spomínaného dokumentu najmä znížením absolútnej spotreby tepla o 40 % realizáciou programu úspor a vývojom termických slnečných kolektorov pre pracovné teploty do 250°C. Tiež vývojom kompaktných zásobníkov tepla s podstatne vyššou tepelnou kapacitou, ako majú dnešné vodné akumulátory," uviedol Novák.

Zdôraznil, že kompaktný zásobník tepla umožní efektívnejšiu akumuláciu letných prebytkov solárneho tepla a ich zužitkovanie v zimnom období. Termické slnečné kolektory s výstupnými teplotami do 250°C zasa umožnia vyššie využitie solárneho tepla pri chladení, v priemysle a pri príprave pitnej vody.