Globalizácia ako hrozba pre médiá v Rusku
Pridajte názor23. 4. 2001 - Dramatické scény odporcov globalizácie, ktorí protestovali v kanadskom Québecu proti plánom na vytvorenie obrovskej zóny voľného obchodu od severu Kanady až po juh Argentíny, sa niesli už tradične v násilím poznačenom spôsobe.
Dramatické scény odporcov globalizácie, ktorí protestovali v kanadskom Québecu proti plánom na vytvorenie obrovskej zóny voľného obchodu od severu Kanady až po juh Argentíny, sa niesli už tradične v násilím poznačenom spôsobe. Rovnako ako v Prahe či Davose, aj v Québecu sa ozývali tie isté argumenty – globalizácia je prostriedkom a formou pokračovania a prehlbovania rozdielov medzi bohatými a chudobnými so všetkými dôsledkami na politiku a vývoj demokracie nielen v samotných krajinách Západu, čo je však horšie, aj v postkomunistických krajinách, kde sa dali na cestu budovania demokracie. Bohužiaľ, je na škodu samotných organizátorov tohto veľkého stretnutia predstaviteľov 34 krajín amerického kontinentu, že sa tento veľký projekt hospodárskej spolupráce dostáva do povedomia práve cez prizmu protestov a nie samotných problémov a výhod, aké projekt obsahuje. Zaiste, jeho súčasťou je aj cieľ USA posilniť si pozíciu vedúcej svetovej ekonomickej mocnosti. Napokon už existujúca zóna voľného obchodu od Kanady po Mexiko – známa pod skratkou Nafta, ukázala problémy i úžitok z takýchto zón pre hospodársky rozvoj všetkých jej účastníkov. Treba vedieť, že trh ktorý sa vytvoril vznikom Nafty a jeho rozšírenie o ďalších 30 krajín, o čom sa teraz rokovalo v Québecu, je len sprievodným prejavom tvorby podobných trhov v Ázii a v Európe. Keby vznikol, tvorilo by ho asi 800 miliónov spotrebiteľov s trhovou kapacitou asi 13 biliónov dolárov. Na porovnanie, kapacita trhu členských krajín Európskej únie je 8 biliónov dolárov. Nový americký prezident G. Bush sa ako bývalý guvernér Texasu po dobrých skúsenostiach s otvorením trhu k Mexiku, pochopiteľne, angažuje silno pre ideu celoamerického voľného trhu. Preto v rámci príprav na stretnutie v Québecu Washington navrhoval prijať už aj pevný kalendár krokov tak, aby celá hemisféra Severnej a Južnej Ameriky tvorila jednotnú zónu voľného obchodu od 1. januára 2003. Ich návrh neprešiel, čo sa dalo aj očakávať. V Brazílii a v celom rade ďalších krajín majú oprávnené obavy, že sa podmienkou pre budúce obchodné dohody stanú americké normy a štandardy. Obavy týchto krajín zrejme nedokázali presvedčiť ani skúsenosti Mexika z fungovania severoamerickej zóny voľného obchodu – Nafta. Napokon o tom, čo všetko sa skrýva napríklad pod tzv. antidumpingovou politikou USA, by vedeli hovoriť nielen latinskoamerické krajiny. Zrejme z tých istých dôvodov krajiny Latinskej Ameriky odmietli aj požiadavku USA urýchliť proces znižovania colných sadzieb.
Niet pochýb, že je aj reakciou USA na tlak z Európy, ktorá sa tiež stále silnejšie angažuje na celom americkom kontinente. Nová americká administratíva okrem toho čelí doma veľkej kritike amerických podnikateľov v dôsledku vysokého kurzu dolára. Ten totiž čoraz viac škodí americkému exportu. Okrem toho sa politika silného dolára dostáva do krížovej paľby pre katastrofálne dôsledky na európskom a svetovom trhu s ropou. Tu budú mať antiglobalisti určite čoraz silnejšiu podporu medzi spotrebiteľmi na celom svete. Cenový vývoj ropy je jednoznačne v prospech najväčších amerických a euroamerických ropných koncernov, ktoré z neho majú najväčšie zisky aké kedy od skončenia 2. svetovej vojny dosiahli. Jedným z nepríjemných dôsledkov pre spotrebiteľov v krajinách EÚ je, že americkí obchodníci s ropou dnes využívajú silný kurz dolára na európskych trhoch s ropou a skupujú tam, čo sa dá. Podľa novín Süddeutsche Zeitung (SZ), to malo katastrofálny vplyv na ceny benzínov – na roterdamskom trhu sa zvýšila cena za tonu benzínu o 53 dolárov – na 323 USD. Inú znepokojivú skúsenosť s globalizáciou európ...Celý článok si môžete prečítať tu.