Víťazstvo nad hladom sa odkladá

Ilustračné foto archív

Milan Ry banský

V boji proti hladu neboli dosiahnuté želateľné výsledky a dosiahnutý pokrok možno označiť za minimálny, uvádza sa vo včera zverejnenej správe Svetovej organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Medzi rokmi 1990 až 1992 a 1998 až 2000 sa znížil počet hladujúcich iba o 2,5 milióna za rok, namiesto potrebných 24 miliónov. To znamená drastické spomalenie trendu, naznačeného v predchádzajúcich správach FAO. V mnohých regiónoch je dokonca veľmi pravdepodobný nárast počtu podvyživených ľudí.

HLADUJÚCI KONTINENT

Subsaharská Afrika zaujíma aj naďalej v rebríčku hladom postihnutých regiónov prvé miesto a rovnako vedie aj v počte nárastu podvyživených. Najväčší nárast bol zaznamenaný v strednej Afrike, predovšetkým vo vojnou sužovanej Demokratickej republike Kongo, kde došlo až k strojnásobeniu počtu ľudí trpiacich nedostatkom potravín na súčasných 36,4 milióna.

Podľa Barbary Helebrandtovej, národnej tajomníčky pre spoluprácu Slovenska s FAO v rámci medzinárodnej spolupráce, vymedzenej finančnými možnosťami, sa urobilo maximum. FAO bohužiaľ nemôže - ako organizácia, ktorú založili jednotlivé vlády členských krajín, je ich 186 - bez odstránenia vojnových konfliktov, s ohľadom na rôzne prírodné katastrofy a bez napĺňania vládnych a strategických programov, účinnejšie prispieť k zníženiu tohto vysokého čísla. FAO má rozpracovaných niekoľko programov, pre ktoré sa hľadajú sponzori. Medzi ne patrí napríklad aj program Boja proti hladu. No aj jeho účinné zavedenie do praxe bude záležať od množstva uvoľnených peňazí, ktoré smerujú v tomto období, keď je prioritou boj proti terorizmu, na zbrojenie. Významnú úlohu tu zohráva aj politická vôľa v jednotlivých rozvojových krajinách.

CHUDOBA A VOJNY

Hlad vo svete sa spája hlavne s chudobou. Medzi inými príčinami figurujú suchá, záplavy, ozbrojené konflikty, ako aj politické, ekonomické a sociálne otrasy, uvádza sa v správe FAO. V stave mimoriadnej potravinovej núdze je asi 30 krajín a súrnu potravinovú pomoc potrebuje 67 miliónov osôb. Podľa FAO je na splnenie záväzkov o polovičnom znížení hladujúcich do roku 2015 potrebné vyčleniť dodatočných 24 miliárd dolárov ročne. Organizácia navrhla, aby sa táto čiastka rozdelila rovnakým dielom medzi industrializované a rozvojové krajiny.

Problém však spočíva aj v tom, že hladom postihnuté štáty majú obmedzené zdroje na rozvoj vedecko-výskumnej základne ako aj pre rozvoj kontrolného systému na testovanie potravín. Z toho dôvodu napríklad v súčasnosti vláda v Zimbabwe nedistribuuje geneticky modifikované potraviny vyčlenené organizáciou FAO pre túto krajinu. Pokiaľ rozvojové štáty nebudú mať vlastné laboratóriá, nemôžu identifikovať potraviny a nasýtiť svojich hladom zomierajúcich obyvateľov. Práve v súvislosti s problematikou geneticky modifikovaných potravín sa momentálne rozvíja veľmi široká medzinárodná diskusia. FAO sa zaviazala, že v priebehu dvoch rokov vytvorí všeobecne platnú smernicu, ktorou by sa mali riadiť aj chudobné krajiny a mohli sa tak spolupodieľať na prerozdelení aj týchto druhov potravín.

NAUČ HO PESTOVAŤ, NASÝTIŠ HO...

Problém hladu vo svete sa netýka len FAO, ale v neposlednom rade aj Svetovej organizácie pre obchod. Tá by mala prijať opatrenia umožňujúce rozvojovým krajinám voľný prístup na západné trhy s potravinami a podporiť tak ich domácu produkciu.

Nadväzne na Svetový potravinový summit v roku 1996 odborníci FAO rozpracovávajú národné a regionálne projekty, ktoré by mali obsahovať odporúčania na uplatňovanie stratégií rozvoja poľnohospodárstva v zaostalých a tranzitných krajinách...

Celý článok si môžete prečítať tu.