Menej osemročných gymnázií a dievčenských škôl
Pridajte názor23. 4. 2001 - Gabriela Bachárová ELITÁRSTVO, ČI NIE? Žiaci na osemročných gymnáziách tvoria skoro polovicu všetkých gymnaziálnych študentov - až 43 %.
Zaujímavou a ojedinelou je škola pre mimoriadne nadané deti v Bratislave - Petržalke. Súčasřtou školy je aj osemročné gymnázium.
Gabriela Bachárová
ELITÁRSTVO, ČI NIE?
Žiaci na osemročných gymnáziách tvoria skoro polovicu všetkých gymnaziálnych študentov - až 43 %. To je 33-tisíc žiakov. Ministerstvo školstva rovnako považuje za neúnosné, že do prvého ročníka osemročných gymnázií ide v priemere až 8 % detskej populácie, ktorá by inak nastúpila do piateho ročníka základných škôl. Hovorí sa o elitárstve tohto typu škôl, o vytváraní škodlivých rozdielov medzi talentovanými a ostatným deťmi, o tom, že osemročné gymnáziá robia základným školám "nezdravú konkurenciu". Spomína sa aj argument, že nároky kladené na deti sú príliš veľké, čo môže mať dôsledky na ich psychiku.
"Osemročné gymnáziá obmedzujú základný princíp demokracie - rovnosť šancí, spravodlivosť prístupu k vzdelávaniu, segregujú žiakov, negatívne ovplyvňujú kvalitu vzdelávania na ZŠ, degradujú ich na školy druhého radu, menia postavenie stredného odborného školstva a negatívne vplývajú na vzdelávací systém ako celok," tvrdo uvádza materiál rezortu školstva Národný program výchovy a vzdelávania. Preto by sa mal podiel detskej populácie prijímanej do prvého ročníka osemročných gymnázií znížiť na 5 %.
Na druhej strane, zástancovia osemročných gymnázií tvrdia, že pozitív je viac ako negatív: školy vychovávajú deti na oveľa vyššej úrovni, čo sa potom prejaví nielen na ich postavení v živote, ale je to prínos pre celú spoločnosť. Deti majú možnosť rýchlejšieho rastu, ktorý by základná škola, kde sú aj menej nadané deti, mohla zabrzdiť.
Igor Gallus, vedúci oddelenia všeobecného vzdelávania na Ministerstve školstva SR hovorí: "Nikto osemročné gymnáziá rušiť nejde. Ich sieť však treba stabilizovať tak, aby sa na ne dostávali skutočne len výnimočne talentovaní žiaci." Redukcia osemročných gymnázií znamená, že sa postupne nebudú na niektorých z nich otvárať prvé ročníky. Zmení sa aj charakter prijímacích skúšok. Ich povinnou súčasťou budú psychologické testy (niekde sú už aj teraz). "Tak by sa dali zistiť osobitné vlastnosti žiakov," uvádza I. Gallus. Novinkou by tiež malo byť zavedenie možnosti "vrátiť" nevyhovujúceho žiaka späť na základnú školu.
"Problém osemročných gymnázií je hlavne problémom Bratislavského kraja, kde ich je veľa a kde sú počty prijímaných žiakov veľmi vysoké," povedala riaditeľka gymnázia v Myjave Alena Michalková. Na Myjave (Trenčiansky kraj) ročne otvárajú len jednu triedu pre 26 žiakov. "Základné školy v žiadnom prípade neohrozujeme, všetkých talentovaných žiakov im určite neberieme, sme jediné osemročné gymnázium v okrese," doplnila riaditeľka.
Počty záujemcov, ktorí sa hlásia na osemročné gymnáziá, sú veľké, prijmú len tretinu z nich. "Pre svoje dieťa chcem to najlepšie a brať tento názor ako presadzovanie elitárstva sa mi nezdá vhodné," myslí si matka 12-ročného Martina, ktorý navštevuje jedno z osemročných gymnázií v Bratislavskom kraji.
Na Slovensku je v súčasnosti 158 osemročných gymnázií, z toho tri fungujú pri základných školách. Všetky ostatné sú pri klasických štvorročných gymnáziách, ktorých je v SR 212. Súkromných osemročných gymnázií je 11, cirkevných 29. Najviac osemročných gymnázií je v Bratislavskom kraji - 31. Najmenej je ich v Trnavskom a Žilinskom kraji, po pätnásť.
ŠTÚDIUM NA KOMPROMISE
Štúdium na tomto "kompromise" medzi strednou a základnou školou je špecifické napríklad v tom, že spravidla sa zameriava na špeciálnu oblasť, či už na jazyky, alebo matematiku. Deti sa učia to, čo ich rovesníci na základných školách, ale v rozšírenej podobe.
V susednej Českej republike sa rozhodli osemročné gymnáziá úplne zrušiť. Dali pritom aj na názor odborníkov OECD.
Myšlienka zlikvidovať osemročné gymnáziá bola istý čas aktuálna aj u nás. Do útlmu ide napríklad osemročné gymnázium na Haanovej ulici v hlavnom meste.
PROBLEMATICKÉ DIEVČENSKÉ ŠKOLY
Tak ako sa diskutuje o budúcnosti osemročných gymnázií, diskutuje sa teraz aj o osude dievčenských odborných škôl (DOŠ). "Ich absolventky preukázateľne na trhu práce nenachádzajú uplatnenie," zdôrazňuje vedúca oddelenia odborného vzdelávania na Ministerstve školstva SR Mária Príkopská.
O týchto školách sa zvykne hovoriť, že dievčatá vychovávajú do "funkcie" žien v domácnosti. Sú však aj oponenti. "Boli sme smutní, že kraj sa rozhodol dať nás do útlmu, lebo sme získali dobré vybavenie, kvalitné písacie stroje, máme učebne a aj škola má dobré meno. Naše absolventky sa dobre uplatňujú na trhu práce, čo potvrdili aj údaje z úradu práce," informovala nás Emília Arbecíková, personálno-sociálna pracovníčka DOŠ-ky v Starej Turej, okres Nové Mesto nad Váhom. Už dva roky tu neotvorili prvé dva ročníky. Škola o dva roky s odchodom posledných maturantiek skončí.
Tamojšia DOŠ-ka je zameraná na obchod a podnikanie. "Dievčatá sa učia presne to isté, čo na obchodných akadémiách, len s malými rozdielmi. Majú špeciálne predmety, ako zdravoveda alebo tovaroznalectvo. Po skončení školy si s touto kvalifikáciou môžu založiť aj živnosť," obhajovala školu E. Arbecíková.
Na Slovensku bol boom v oblasti dievčenských š...
Celý článok si môžete prečítať tu.
