Návrh štátneho rozpočtu je pozitívny, treba však šetriť

Pridajte názor  Zdroj:

21. 10. 2002 - R. Prega Lukáš Pardubský Ako hodnotíte návrh štátneho rozpočtu, ktorý včera podpísal minister financií Ivan Mikloš? - Jednoznačne pozitívne sa dá hodnotiť zmena metodiky, čo je krokom k zvýšeniu transparentnosti rozpočtu.

R. Prega

Lukáš Pardubský

Ako hodnotíte návrh štátneho rozpočtu, ktorý včera podpísal minister financií Ivan Mikloš?

- Jednoznačne pozitívne sa dá hodnotiť zmena metodiky, čo je krokom k zvýšeniu transparentnosti rozpočtu. Prispeje to k tomu, aby sa ako v minulosti neviedla diskusia o tom, aký je deficit rozpočtu v skutočnosti vysoký. Navyše predpokladaný deficit 4,47 % HDP podľa metodiky ESA 95 je oproti minulým rokom nižší. Dobré je aj to, že vláda sa odhodlala urobiť úspory vo výdavkoch už v tomto roku.

Najdôležitejší je však celkový záväzok vlády znížiť deficit pod úroveň 3 % HDP podľa metodiky Eurostatu v roku 2006. Po minulých voľbách taktiež došlo k prechodnému zníženiu deficitu, ale v posledných dvoch rokoch opäť narástol. Ak svoje záväzky vláda dodrží, bude to určite pozitívne.

Na druhej strane, kde vidíte negatíva? - Problémom je, že veľká časť výdavkov je obligatórnych, teda vyplývajú zo súčasného stavu legislatívy. Hoci vláda deklarovala, že plánuje ešte tento rok niektoré zákony zmeniť, je jasné, že u všetkých to nie je možné urobiť. V budúcom roku bude môcť vláda výdavky ovplyvniť v oveľa väčšej miere zmenou zákonov a naštartovaním viacerých reforiem.

Návrh rozpočtu počíta s rastom HDP vo výške 3,7 %, priemernou ročnou infláciou 8,8 % a mierou nezamestnanosti 18 %. Sú tieto východiská reálne?

- S odhadovanou mierou nezamestnanosti možno súhlasiť, k jej prudšiemu poklesu pravdepodobne nedôjde, ako ani k nárastu. Nepočítali sme však s takto vysokým odhadom inflácie. Ak ju vláda stanovila na tejto úrovni, pravdepodobne má lepšie informácie o deregulácii cien, raste spotrebných daní a zmenách v DPH. Opatrenia tak budú pravdepodobne razantnejšie, než s akými sme my i ministerstvo financií počítali pred voľbami.

Z tohto pohľadu sa dá súhlasiť aj so znížením odhadu rastu HDP. Inflácia sa totiž priamo premietne do rastu reálnych miezd, a tým pádom aj do spotreby obyvateľstva. Práve tá tvorí pomaly polovicu tvorby HDP. Čo sa týka HDP, sme v odhade jeho rastu optimistickejší.

Príjmy štátn...

Celý článok si môžete prečítať tu.