Obamov balíček nestačí, podľa analytika treba investície do sociálnej sféry

Los Angeles 30. januára (TASR) – Americký politológ Steven Hill si myslí, že ekonomický stimulačný balík prezidenta Baracka Obamu sa mal viac sústrediť na sociálnu infraštruktúru a investície do ľudského kapitálu. Za vzor dáva pritom Obamovi európske krajiny, ktorých sociálne systémy a rozdielny spôsob života analyzoval vo svojej najnovšej knihe Europe Rising (Stúpajúca Európa).

Plánované investície do fyzickej infraštruktúry americkej ekonomike rozhodne v ťažkom období pomôžu, politológ Hill sa však domnieva, že nie sú dostatočné. Aj pokiaľ by sa Spojené štáty z recesie spamätali, Obamov plán podľa neho nevytvorí žiadne mechanizmy inštitucionálnej ochrany strednej vrstvy v prípade budúcej krízy globálneho kapitalizmu. Hoci americkí konzervatívci označujú európske sociálne systémy a systémy v Japonsku a Kanade za "plazivý socializmus", podľa Hilla je to však ďaleko od pravdy, pretože ide skôr o systémy základného zabezpečenia pracujúcich. "Podpora týchto pracujúcich ľudí je nevyhnutnou súčasťou investícií do infraštruktúry, presne tak ako údržba fyzickej infraštruktúry, tvorenej mostmi, cestami alebo investíciami do energetickej efektivity," vysvetlil Hill.

Ako však Hill pre TASR vysvetlil, Obama má v pláne niekoľko krokov, ktoré USA posunú bližšie k európskym systémom. "Obama už ohlásil, že federálna vláda bude platiť zdravotné poistenie za tých, ktorí stratia prácu. Takisto pravdepodobne uvidíme pokusy o presadenie zákona o povinnej náhrade mzdy počas práceneschopnosti," skonštatoval Hill. Pripomenul, že nový prezident má veľké plány aj s reformou celého zdravotníctva, čo mu však určite skomplikuje súčasná rozpočtová situácia.

Jedným z najsilnejších argumentov konzervatívcov proti Obamovi bolo počas prezidentskej volebnej kampane práve obvinenie zo socializmu, s ktorým sa stotožnili aj mnohí príslušníci strednej vrstvy. Strach zo socializmu je v tejto krajine pomerne silný, ale podľa Hilla ho môže prekonať apel na zdravý rozum. "Aký zmysel má pre chorých prísť do práce a všetkých nakaziť? Alebo akú logiku má zrušenie zdravotného poistenia po strate práce, keď je človek najzraniteľnejší?" pýta sa. Členovia kongresu by mali podľa Hilla svojim voličom vysvetliť, že napríklad rastúce náklady na zdravotníctvo znižujú konkurencieschopnosť amerických zamestnávateľov. Na rozdiel od Európy je totiž v USA ponechaná zodpovednosť za zdravotné poistenie výlučne na pleciach zamestnávateľa, dokonca aj v prípade rodinných príslušníkov zamestnanca.

Hill pripomenul, že mnohé samozrejmosti európskych sociálnych systémov sú pre Američanov úplne neznáme. Platená dovolenka v dĺžke viac než dva týždne, nemocenská, jasle a materské školy dostupné pre všetkých, zdravotné poistenie, náhrada mzdy počas materskej dovolenky a finančná podpora počas rodičovskej dovolenky, to sú pre Američanov v podstate nepoznané sociálne inštitúty. "Európa, Japonsko a Kanada vytvorili komplexné riešenia. Malú časť príjmov zamestnancov a podnikov presmerovali do financovania univerzálnej sociálnej infraštruktúry," uviedol Steven Hill. To podľa neho poskytuje strednej triede oveľa silnejší základ než čokoľvek porovnateľné v USA.

Americký model tzv. vlastníckej spoločnosti dáva strednej triede teoreticky slobodu v tom, na čo použije svoje príjmy, ktoré má zdanené menej výrazne ako v Európe. "Ale toto je väčšinou len ilúzia. Keď sa vezme do úvahy kompletná štruktúra príjmov a výdavkov a porovná sa s inými krajinami, zistíme, že Američania platia toľko isto ako iné národy, akurát za tieto peniaze dostávajú oveľa menej," vysvetlil politológ. Za všetky služby, ktoré majú ľudia v sociálne citlivejších štátoch vďaka daniam, musia Američania zaplatiť navyše v podobe poplatkov, poistení, ako aj školného.

Podľa Hilla je na svete len päť krajín, ktoré negarantujú žiaden príjem počas materskej dovolenky. Okrem USA sú v tejto skupine chudobné africké štáty a Papua – Nová Guinea. USA taktiež nemajú zákonmi regulovanú otázku náhrady mzdy v čase práceneschopnosti, čo ponecháva podľa Hilla okolo 46 miliónov zamestnancov bez akejkoľvek formy nemocenskej.

Obamov stimulačný ekonomický balík v stredu schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu. Návrh v celkovej hodnote 825 miliárd dolárov (626,2 miliardy eur) tvoria nové výdavky na infraštruktúrne projekty, sociálne programy a zníženie daní. Predtým, než ho Obama bude môcť podpísať, musí prejsť aj hornou komorou amerického Kongresu - v Senáte.

(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) hol