Európska únia má páky na Rusko aj Ukrajinu, mala by ich použiť

Bratislava 2. februára (TASR) - Európska únia má páky na Rusko aj Ukrajinu a mala by ich použiť, myslí si poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) za ĽS-HZDS Irena Belohorská. Vo vzťahu k Rusku ide o existujúce zmluvy na dodávky energetických nosičov a na Ukrajinu existujú finančné páky, uviedla na margo nedávnej plynovej krízy na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave.

"Ide predovšetkým o zmluvy, ktoré má EÚ uzavreté s Ruskom ako najväčším dodávateľom," povedala europoslankyňa s tým, že únia je zároveň jeho najväčším zákazníkom, keďže berie tretinu celej ruskej produkcie plynu. EÚ musí trvať na dodržiavaní týchto zmlúv, a to by sa malo v EP odhlasovať v najbližšom období, ak ešte skôr nedôjde v tomto smere k nejakým veľkým zmenám. "Možno už tento týždeň budú nejaké veľké vyjadrenia smerom k otázke Nabucco," domnieva sa Belohorská.

Na Ukrajinu zasa existujú finančné páky v rámci čerpania prostriedkov cez Európsku susedskú politiku, do ktorej je zahrnutých 16 európskych štátov a Rusko. Programové balíky v nej predpokladajú počas obdobia 2007 - 2013 čerpanie prostriedkov v celkovej hodnote 11 miliárd eur (331,4 miliardy Sk) a Ukrajina z nich čerpá nezanedbateľnú položku, skoro 500 miliónov eur (15 miliárd Sk), upozornila europoslankyňa. Dodala, že tým sa finančná pomoc zo zdrojov EÚ pre Ukrajinu nekončí - čerpá ďalších 223 miliónov eur (6,7 miliardy Sk) z regionálneho programu určeného pre krajiny východnej Európy a tiež 277 miliónov eur (8,3 miliardy Sk) z balíka cezhraničnej spolupráce.

Okrem týchto finančných benefitov je podľa Belohorskej dôležitý aj fakt, že Ukrajina ako člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO, stala sa ním v roku 2007) je povinná dodržiavať zmluvy, vrátane tých energetických.

Práve v súvislosti s nedávnou plynovou krízou sa budú poslanci EP v už najbližších dňoch zaoberať energetickou bezpečnosťou únie do budúcnosti. Poslanci v tomto smere žiadajú vypracovanie akčných plánov, väčšie prepojenia kapacity v oblasti zemného plynu a elektrickej energie medzi členskými štátmi únie, ako aj definovanie nových cieľov do roku 2050 v rámci boja proti klimatickým zmenám. Ide napríklad o zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 60 percent celkovej spotreby, informoval Belohorskej stranícky kolega, europoslanec Peter Baco.

Náčrt budúcej spoločnej energetickej stratégie predovšetkým zdôrazňuje potrebu novej, rozsiahlej dohody s Ruskom, ktorá by nahradila Dohodu o partnerstve a spolupráci z roku 1997. Tá vynovená by mala precíznejšie špecifikovať podmienky spolupráce a obchodné podmienky. Podľa Baca je to isté kompromisné riešenie toho, čo sa udialo začiatkom januára, keď sa Rusko v nadväznosti na prerušené dodávky plynu začalo označovať ako nespoľahlivý partner. "Keďže dovážame (EÚ - pozn. TASR) 42 percent svojej spotreby plynu a budeme dovážať ešte viac, a k tomu 30 percent spotreby ropy, tie svalnaté reči voči Rusku sú nepríslušné," podčiarkol europoslanec.

Navrhnutá stratégia sa tiež zasadzuje za revíziu smernice Európskej komisie (EK) z roku 2004 o bezpečnosti dodávok plynu. V súčasnosti platná smernica stanovuje každému štátu povinný objem zásob ropy pre prípad kritickej situácie, objem zásob plynu však neurčuje. Novela smernice má teda priniesť zjednotený pohľad na zásoby energetických nosičov.

S tým tiež súvisí požiadavka na zriadenie jednotnej európskej siete, ktorá by spojovala všetky členské štáty a zriadenie dostatočných kapacít na skladovanie plynu. Obe požiadavky sú sformulované v návrhu spoločnej energetickej stratégie únie.

UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukový záznam.