Parlament posunul prvý balík opatrení proti kríze do druhého čítania

Bratislava 4. februára (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli prvý vládny balík opatrení na minimalizáciu dopadov svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorý sa týka podpory zamestnanosti, do druhého čítania. Novelu zákona o službách zamestnanosti podporili aj prítomní opoziční zákonodarcovia. Kompletne ju majú prerokovať už počas aktuálnej schôdze parlamentu.

Balík opatrení schválila vláda na mimoriadnom rokovaní v pondelok podvečer. "Je to zhruba 132,78 milióna eur (4 miliardy Sk) v opatreniach, ktoré sa týkajú oblasti podpory zamestnávateľov, zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie v rámci ministerstva práce," povedala po rokovaní vlády ministerka práce Viera Tomanová. Celkovo je na protikrízové opatrenia, ktorých časť ešte na svoje prerokovanie čaká, vyčlenených 332 miliónov eur (10 miliárd Sk).

Jedným z prijatých opatrení je úhrada časti odvodov za zamestnancov, a to v prípadoch, keď zamestnávateľ z prevádzkových dôvodov nemôže svojim zamestnancom poskytovať prácu a platí mu pritom 60 % z jeho mzdy. "Pripravili sme návrh na poskytovanie príspevku takémuto zamestnávateľovi v záujme udržania a stability pracovných miest. Príspevok smeruje na úhradu odvodov, a to do sociálnych fondov aj na zdravotné poistenie," priblížila Tomanová.

Ďalším dôležitým opatrením je podľa nej príspevok na novovytvorené pracovné miesto. "V prípade, že zamestnávateľ prevádzkuje svoju organizáciu minimálne 12 mesiacov a prijme uchádzača, ktorý je v evidencii najmenej tri mesiace, môže dostať príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta, a to až do výšky 3624 eur (109.176 Sk) v priebehu roka," spresnila ministerka práce.

Osobitným riešením, ktoré by podľa Tomanovej mohlo vytvoriť 10.000 pracovných príležitostí, je zakladanie sociálnych podnikov. "Opatrenie smeruje k tomu, aby sme pre obce, ktoré sú schopné vytvárať pracovné príležitosti na miestnej a lokálnej úrovni, vytvorili vyhovujúce podmienky pre zriadenie takéhoto podniku. Ide predovšetkým o vykonávanie verejných služieb, kde budú využívané predovšetkým pracovné sily s nižšou kvalifikačnou úrovňou a ľudia, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie," doplnila Tomanová.