Občania, prišli ste skoro o šesť miliárd

Tibor Bucha

Na nebezpečenstvo, že určité finančné skupiny organizovane skupujú od občanov dlhopisy, upozornil v rozhovore pre Národnú obrodu už vlani v októbri Ivan Čarnogurský. Od 1. januára 2001 vyplynula pre Fond národného majetku (FNM) povinnosť vyplatiť celkovo 1 921 058 dlhopisov. Denník Sme uviedol, že 175 právnických osôb vlastní takmer 831-tisíc dlhopisov. Podľa týždenníka Trend dvaja inštitucionálni investori dokonca majú viac ako 100-tisíc dlhopisov, ďalší štyria ich vlastnia vyše 30-tisíc. Pôvodná metóda privatizácie cez dlhopis sledovala, aby občan dostal presne stanovenú sumu peňazí ako formu podielu na privatizácii.

DLHOPISOVÝ TOP 20

Touto problematikou sa zaoberala správa O spôsobe a časovom postupe splácania dlhopisov, ktorúpredložila na zasadnutí vlády v decembri 1999 ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová. Členom vlády muselo byť od začiatku zrejmé, že plnením projektu nedôjde k podstatnému zníženiu záväzku FNM voči držiteľom dlhopisov, ale len k zmene vlastníckych vzťahov.

Zdroj Národnej obrody (ktorý zatiaľ nechce byť menovaný) potvrdil, že od zrodu „dlhopisovej myšlienky“ približne polovica dlhopisov FNM prešla do vlastníctva subjektov, ktoré ich od občanov poskupovali nie po 13 740 Sk, ale po 4- až 5-tisíc Sk. Výsledkom je, že medzi 20 najväčších majiteľov dlhopisov dnes patria: Merrill Lynch International Limited, Credit Suisse First Boston Limited, Deutsche Bank Securities INC., Cargill Financial Markets PLC, Salomon Brothers International Limited, Deutsche Bank AG, Wood and Co.

Voči FNM volia tieto subjekty vyčkávaciu taktiku: termín vyplatenia peňazí za dlhopisy ochotne presunú do roku 2002 - FNM sa im ponúka totiž slúžiť ako banka, v ktorej sa im peniaze zúročia bezmála 12 %, čo je zhruba dvojnásobok úročenia vkladov občanov v bankách. Akceptujú aj rozhodnutie FNM najskôr vyplatiť dlhopisy starším spoluobčanom. Trpezlivosť pri dlhopisoch ruže prináša. Pokojne si vyčkajú na situáciu, keď neschopnosť vyplácať peniaze za dlhopisy pritlačí FNM k múru. Potom investičné skupiny vyhlásia exekúcie a legálnym spôsobom si budú môcť kapitalizovať svoje pohľadávky voči FNM. To znamená, že Fond národného majetku ich bude musieť „pustiť“ aj do svojho 51% balíka, ktorý by mu stále zostal v rukách aj po prípadnej privatizácii 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, Slovenských elektrární či Transpetrolu.

POSTUP POŽEHNALA DZURINDOVA VLÁDA

Dnes už mnohé ciele, sformulované v správe O spôsobe a časovom postupe splácania dlhopisov (ktoré majú výrazne negatívny vplyv na občana), sa už v praxi uskutočnili. V zásade sa čaká už len na vyzbieranie ekonomického efektu z celého projektu. Postupnosť krokov má svoju logiku. Najskôr vyvolať ekonomický tlak na občana: zvýšiť ceny, a teda vyvolať infláciu.

Na grafe je vývoj inflácie. Ako vzťažný bod sa zobral december 1995, kde sa index

rovnal 100. Index inflácie sa láme nástupom novej vlády, pričom dynamika rastu inflácie za vlády Mikuláša Dzurindu sa približne zdvojnásobila. Graf zreteľne signalizuje, kedy boli prijaté ekonomické opatrenia. Ich efekt takmer kopíruje začiatok obchodovania s dlhopismi FNM. Vzhľadom na nerovnovážne podmienky obchodovania s dlhopismi výrazne poklesla ich cena. Vláda zároveň potrebovala odstrániť v zákone o veľkej privatizácii podmienku, že dlhopis FNM nemôže byť predaný za cenu nižšiu, ako je 75 % jeho aktuálnej hodnoty.

Dostavil sa aj následný psychologický dôsledok: podarilo sa motivovať občana predať, či skôr zbaviť sa dlhopisu FNM za každú cenu. Mnohé médiá napísali, že je vôbec otázne, či dlhopisy budú vyplatené, preže FNM nemá dostatok finančných zdrojov. O tejto ako jednej z troch možných alternatív sa zmieňovala aj správa prerokovaná vo vláde v decembri 1999. Agentúrna sieť pracujúca pre obchodníkov s cennými papiermi využívala potom tento argument pri presviedčaní ľudí, prečo majú predať svoj dlhopis aj za nižšiu cenu.

POLÍCIA TO VYŠETRUJE AKO PODVOD

Dôležitým krokom bolo podpísanie obchodného poriadku pre RM-Systém, ktorý umožňoval nielen obchodovanie s neprimeranými cenami vo vzťahu k reálnej hodnote dlhopisu, ale dokonca aj obchodovanie bez finančného vyrovnania. Boli to obchody,

kde občan prišiel o dlhopis, pričom obchodný poriadok nestanovoval organizátorovi trhu povinnosť overiť si, či kupujúci ...

Celý článok si môžete prečítať tu.