Doplnkové dôchodkové poistenie upravuje zákon

Práca doplnkových dôchodkových poisťovní zahŕňa prácu niekoľkých typov inštitúcií. Na začiatku sú peniaze klienta spravované na základe podobných princípov ako vo fondoch, neskôr sú klientovi vyplácané dávky v tvare poistného alebo bankového produktu. DDP nepodnikajú podľa legislatívy platnej pre fondy, poisťovne alebo banky, podnikajú podľa osobitého zákona.

Doplnkové dôchodkové poisťovne (DDP) podnikajú podľa zákona o DDP číslo 123/1996 Z. z. DDP nie sú poisťovne v tom zmysle, že nepodnikajú podľa zákona o poisťovníctve, ani nie sú regulované regulátorom poistného trhu, teda Úradom pre finančný trh. Dozor nad DDP vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR. DDP účtujú podľa účtovnej osnovy platnej pre podnikateľov, príspevky klientov sú na strane dlhodobých záväzkov.

Doplnkové dôchodkové poisťovne patria pod kategóriu iné právnické osoby. DDP teda nie sú akciové spoločnosti ani spoločnosti s ručením obmedzením. DDP, na rozdiel od poisťovní a zdravotných poisťovní, nie sú zapísané do obchodného registra. Sú zapísané do registra vedeného ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento je iba sčasti prístupný na internete. Do tohto registra sa zapisujú údaje podobné tým ako do obchodného registra, ale nezapisujú sa tam konatelia spoločnosti ani vlastnícka štruktúra (vplyv jednotlivých subjektov na DDP).

DDP je zriaďovaná svojimi zriaďovateľmi. V žiadosti o vydanie povolenia je zriaďovateľ o. i. povinný dokladovať, že bude podpísaná zamestnávateľská zmluva so zamestnávateľmi, ktorí zamestnávajú aspoň 100 000 zamestnancov, že zriaďovateľ disponuje vkladom v sume najmenej 30 mil. Sk. O udelení povolenia rozhoduje vláda na návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode s ministerstvom financií.

Základným dokumentom doplnkovej dôchodkovej poisťovne je štatút, ekvivalent stanov akciovej spoločnosti. Opisuje základné údaje o DDP (názov a sídlo, depozitár, mená a priezviská členov správnej a dozornej rady, organizačné usporiadanie atď.). Štatút upravuje spôsob voľby členov správnej a dozornej rady a dĺžku ich mandátu. Štatút schvaľuje správna rada DDP a odobruje ho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Až po tomto odobrení je štatút platný.

Správna rada

Najvyšším orgánom DDP je správna rada. Spôsob jej voľby upravuje štatút DDP. Zo zákona sú v správnej rade zástupcovia volení zamestnávateľmi, prispievateľmi a príjemcami dávok v pomere 3:2:1. Správna rada hlasuje komorovým systémom, zamestnávatelia tvoria jednu komoru, prispievatelia a príjemcovia dávok druhú. Správna rada schvaľuje dávkové plány, štatút, finančný plán, účtovnú uzávierku, rozhoduje o zásadných otázkach činnosti DDP, o použití rezervného fondu.

Dozorným a kontrolným orgánom doplnkovej dôchodkovej poisťovne je dozorná rada. Kreovaná je rovnako ako správna rada. Do jej kompetencie patrí dozeranie na činnosť DDP, prerokovanie finančného plánu, kontrola jeho plnenia. Dozorná rada vykonáva kontrolu z vlastného podnetu alebo z podnetu partnera DDP alebo štátu. Na vzdelanie členov správnej a dozornej rady nie sú kladené žiadne podmienky. Členom môže byť ktokoľvek, kto je právne spôsobilý a nie je u neho konflikt záujmov (nie je zamestnancom DDP, depozitára, obchodníka s cennými papiermi, organizátora verejného trhu).

Voľbu správnej a dozornej rady organizuje správna rada. Zo zákona nevyplýva povinnosť prítomnosti notára na zabezpečenie právoplatnosti volieb. Tiež pri žiadnom zasadnutí správnej rady, ani keď sa prijíma nový štatút DDP, nie je zo zákona povinný notár.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny schvaľuje štatút a dávkové plány doplnkových dôchodkových poisťovní. V zákone o DDP sú určené veci, ktoré musí daný dokument upravovať a obsahovať. V zákone ani inej právnej norme však nie sú formálne upravené prípustné spôsoby, ktorým sa môžu upraviť dané veci. Nie sú upravené ani podmienky, kedy musí ministerstvo tieto dokumenty schváliť. Ministerstvo teda pri schvaľovaní štatútov a dávkových plánov postupuje individuálne a neformálne.

Medzi klientom a poisťovňou je zmluvný vzťah. Jeho nedeliteľnou prílohou je dávkový plán, ktorý upravuje spôsob vyplácania dávok a ich výšku (v závislosti od úmrtnostných tabuliek a výšky poistno-technickej úrokovej miery „i“, tieto dva faktory sa menia). Dávkový plán je počas celej doby zmluvného vzťahu nemenný, pokiaľ sa obidve strany nedohodnú inak. Po tom, ako je klientovi priznaný dôchodok, jeho výška sa už nemení, ale môžu mu byť vyplatené ďalšie podiely na hospodárení DDP.

Zmluva medzi individuálnym klientom a DDP sa môže ukončiť niekoľkými spôsobmi. Po tomto ukončení zanikne účasť klienta na doplnkovom dôchodkovom poistení. Obligatórne spôsoby ukončenia účasti na DDP sú smrť klienta (až na pozostalecký dôchodok), zrušenie DDP (klientove prostriedky sú prevedené do inej DDP). Podľa vyjadrenia ministerstva účasť nezaniká pri zmene zamestnania alebo zrušení zamestnávateľskej zmluvy.

Zdaňovanie

Finančné prostriedky presúvané z a do DDP sú daňovo zvýhodnené. Pri platbách do DDP si klient môže z daňového základu odpočítať 10 %, maximálne 24 000 Sk, ak boli príjmami DDP. Toto rozúčtovanie môže urobiť buď zamestnávateľ, ak klient príspevky odvádzal prostredníctvom zrážok zo mzdy, alebo DDP, ak si ich klient odvádzal samostatne. Problematika daňových dokladov ešte nie je právne ošetrená, takže ich akceptácia daňovými úradmi sa môže medzi daňovými úradmi líšiť.

Zamestnávateľ tiež môže prispievať do DDP s daňovou úľavou. Príspevky sú daňovo uznanou nákladovou položkou do 3 % zo sumy priznaných hrubých miezd zamestnancov (do 6 % v kategóriách 3 a 4, t. j. rizikové práce). Túto sumu príspevkov môže zamestnávateľ rozložiť medzi svojich zamestnancov ľubovoľne. Z príspevkov do DDP sa neplatia žiadne odvody do fondov alebo poisťovní. Preto je pre zamestnávateľa oveľa výhodnejšie zvýšiť príjmy svojho pracovníka formou dôchodkového poistenia ako formou mzdy.

Pri vyplácaní dávok zo systému doplnkového dôchodkového poistenia je používaná jednotná daňová sadzba vo výške 10 %. Doplnková dôchodková poisťovňa hospodári s majetkom zvereným do jej správy. Zisk, ktorý vyprodukuje z majetku svojich klientov, nie je zdaňovaný. Zdaňované sú len daňami pri zdroji (napr. pri vklade na účte v banke). Zisk vyprodukovaný z majetku DDP je zdaňovaný štandardne, ako inej právnickej osobe.

Hospodárenie

Hospodárenie s prostriedkami prebieha podobne ako vo fondoch. Príspevky klienta zostávajú jeho majetkom. Pri DDP však klient nemá možnosť vybrať si stratégiu (zo zákona je konzervatívna). Klient si môže vybrať iba medzi štyrmi DDP, potom sa musí tej-ktorej poisťovni prispôsobiť a prostriedky všetkých klientov sú zhodnocované jednotne, podľa uváženia poisťovne. Do tohto procesu môže zasahovať iba svojou prípadnou prítomnosťou v správnej rade.

Doplnková dôchodková poisťovňa hospodári s prostriedkami zverenými jej do správy. Na toto hospodárenie sa vzťahujú úpravy podobné tým, ktoré upravujú hospodárenie fondov. Investičnú činnosť DDP kontroluje depozitár a až na niektoré rozdiely sa na neho plne vzťahuje zákon o kolektívnom investovaní (pozri článok v septembrovom čísle INVESTORA). Na rozdiel od depozitára správcovskej spoločnosti depozitár DDP nemá výhradné právo vykonávať všetky pokyny DDP na nakladanie s majetkom. DDP musí uschovať všetky svoje listinné cenné papiere u depozitára.

Pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť platia pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, investujú skôr do konzervatívnych aktív. DDP môže uložiť peňažné prostriedky do banky do 40 % základného imania banky a do 25 % majetku v správe DDP. DDP ďalej môže investovať do štátnych dlhopisov, pokladničných poukážok a dlhopisov FNM (bez obmedzenia); do dlhopisov obchodovaných na hlavnom trhu BCP (do 20 % majetku); do podielov fondov (do 20 % majetku); do zahra