V súvislosti s majetkovými priznaniami v SR ešte nikto nebol postihovaný

Košice 29. októbra (TASR) - V súvislosti s konečným termínom podávania majetkových priznaní, ktorým je 31. október, daňoví poradcovia upozorňujú na fakt, že doteraz neboli prijaté postihy za to, že majetkové priznanie nevyjadrovalo skutočné majetkové pomery fyzickej osoby. Pre TASR to dnes uviedol Miroslav Buriánek zo Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) s tým, že majetkové priznania sa v SR podávali už viackrát, i keď povinnosť podať ich bola zakaždým legislatívne inak vymedzená.

"Zisťovanie prehľadu o majetku občanov spočíva v podstate v tom, že správca dane, teda príslušný daňový úrad porovnáva zistený majetkový prírastok fyzickej osoby s jej príjmami v období, za ktoré sa majetkové priznanie podáva. Majetkový prírastok zisťuje správca dane na základe podaného majetkového priznania," zdôraznil M. Buriánek.

Ako ďalej uviedol, ak sa správcovi dane priznaný majetkový prírastok nepozdáva, je oprávnený vyzvať fyzickú osobu, aby prípadný rozdiel vysvetlila. "Ak sa preukáže, že majetkový prírastok pochádza z iných ako zo zdanených príjmov, správca dane fyzickej osobe dodatočne vyrubí daň vo výške 38 %. To isté platí aj v prípade, ak majetkové priznanie vôbec nepodala. Nepoznáme však prípad, že by bol niekto postihovaný v súvislosti s majetkovými priznaniami dodatočným vyrubením dane alebo iným spôsobom," zdôraznil M. Buriánek. Pritom zákon, ako upozornil, hovorí o tom, že nezdôvodnený majetkový prírastok sa môže posudzovať aj ako trestný čin krátenia dane, ak by sa dokázal úmysel.

Správca dane nemá podľa M. Buriánka problém získať informácie o nehnuteľnom majetku fyzických osôb, keďže kúpnu alebo darovaciu zmluvu príslušný katastrálny úrad vždy zasiela daňovému úradu. Ťažšie je dokázať majetkové prírastky pri hnuteľnom majetku, okrem motorových vozidiel. Rovnako ťažké je dokázať fyzickej osobe príjmy zo zahraničia. Podľa daňových poradcov majú daňové úrady obmedzené možnosti preukazovať fyzickým osobám - nepodnikateľom aj finančné prostriedky na bankových účtoch. Až dlhoročná prax s podávaním a kontrolou daňových priznaní ukáže, ako sa správcovia dane budú vedieť vysporiadať s rôznymi špekulantmi. "Nateraz však chýba záujem najvyšších štátnych orgánov spoznať skutočný stav majetku ľudí. Všetky akcie súvisiace s podávaním daňových priznaní sú viac-menej iba formalitou," uzavrel M. Buriánek.

Majetkové priznania sa prvýkrát podávali v rokoch 1993 a 1995, potom podľa zákona vždy v trojročných intervaloch. V roku 2001 však podávanie priznaní nakoniec prekazila búrlivá diskusia verejnosti a následný návrh 30 poslancov Národnej rady SR na preskúmanie súladu zákona a opatrení Ministerstva financií SR týkajúcich sa majetkového priznania s Ústavou SR.