Podľa S&P členstvo v eurozóne zvyšuje ochranu Slovenska

Pridajte názor  Zdroj:

24. 2. 2009 - Slovensko spolu s Českou republikou a Poľskom agentúra zaradila do skupiny krajín, ktoré kríze pravdepodobne odolajú lepšie

Členstvo Slovenska v eurozóne by malo krajine poskytnúť dodatočnú ochranu pred terajšou finančnou krízou. Uviedla to medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's v správe o ekonomikách krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú novými členmi EÚ. Slovensko spolu s Českou republikou a Poľskom agentúra zaradila do skupiny krajín, ktoré kríze pravdepodobne odolajú lepšie. Predpokladá však, že rast slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) sa v roku 2009 spomalí na úroveň 2 % z úrovne 7 % v roku 2008. Zároveň upozorňuje, že ekonomika Slovenska je ohrozená veľkou závislosťou od automobilového priemyslu. Pokiaľ ide o Českú republiku, agentúra si všíma značnú súkromnú spotrebu v krajine a silné ekonomické fundamenty. Podobne v prípade Poľska očakáva pokračovanie silnej súkromnej spotreby, hoci predpokladá spomalenie rastu HDP v roku 2009 na úroveň 1,5 % z úrovne 5 % v roku 2008.

Do skupiny zraniteľnejších krajín agentúra zaradila pobaltské krajiny, ako aj Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko. Pobaltské krajiny potrebujú zahraničné financovanie a vzhľadom na to sú vysoko zraniteľné v prípade zastavenia kapitálových tokov. Nevýhodou Bulharska je veľký deficit bežného účtu platobnej bilancie a agentúra očakáva, že v tomto roku HDP krajiny vzrastie iba o 1 %, pričom nevylučuje ani jeho pokles. Podobne je na tom Maďarsko, ktorého HDP v tomto roku podľa Standard & Poor's sa pravdepodobne zníži o 2,5 %. Rumunská ekonomika, ktorá doteraz bola mimoriadne úspešná, podľa agentúry v tomto roku tiež prudko spomalí a po vlaňajšom raste na úrovni 7,3 % sa v tomto roku zvýši iba o 0,8 %.

O regióne ako celku Standard & Poor's hovorí, že v jeho ekonomikách sú znepokojujúco podobné javy ako boli tie, ktoré viedli k recesii v Škandinávii začiatkom 90. rokov. Boli medzi nimi prudký rast úverov, rastúca závislosť na pôžičkách zo zahraničia, zhoršenie deficitov bežného účtu platobnej bilancie, zníženie miery domácich úspor a nedostatočná počiatočná reakcia výmenných kurzov na rastúci deficit platobnej bilancie.