SR, ČR a Poľsko môžu vyjsť z krízy silnejšie

Londýn 24. februára (TASR) - Terajšia kríza úplne zmení podobu východoeurópskej ekonomiky. Slovensko patrí spoločne s Českou republikou a Poľskom ku skupine krajín, ktoré sa nachádzajú v relatívne lepšej pozícii ako ostatné štáty regiónu. Tieto tri krajiny majú šancu, že vyjdú z krízy silnejšie a konkurencieschopnejšie. Tvrdí to ratingová agentúra Standard & Poor’s vo svojej dnešnej správe s názvom Dislokácia trhu odhaľuje zraniteľnosť východoeurópskych ekonomík.

Agentúra pripomína, že Slovensko tento rok prijalo spoločnú európsku menu, čo predstavuje pre ekonomiku dodatočnú ochranu pred následkami terajšej krízy. Schodok verejných financií podľa S&P zostane pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tempo rastu by malo spomaliť na 2 % z vlaňajších 7 %.

S&P však upozorňuje na zvýšené riziko, ktoré pre slovenskú ekonomiku predstavuje vysoká závislosť od automobilového priemyslu. V roku 2007 bolo Slovensko najväčším svetovým výrobcom áut v prepočte na obyvateľa vďaka vysokej produkcii automobilov Peugeot a Kia Motors.

Hlboká kríza odvetvia spoločne s nárastom protekcionizmu bude počas najbližších dvoch rokov brzdiť slovenskú ekonomiku. Francúzska vláda napríklad nedávno prisľúbila Peugeotu pomoc pod podmienkou, že nepremiestni ďalšie pracovné miesta mimo Francúzsko. Okrem toho, konverzný kurz koruny bol stanovený v čase, keď bola slovenská mena najsilnejšia, čo znevýhodňuje slovenský export voči českému a poľskému, keďže meny týchto krajín oslabili.

Najlepšie by mala podľa agentúry krízu zvládnuť ČR. Spomaľovanie tempa rastu, ktorý vlani dosiahol 4,1 % po 5,9 % v roku 2007, bude pokračovať pre veľmi nízky dopyt na exportných trhoch. Naopak, domáci dopyt je na tom relatívne dobre vďaka pokračujúcemu rastu reálnych príjmov. Agentúra tiež upozorňuje na silné ekonomické fundamenty ČR s nízkym zadlžením v pomere k HDP (39,2 % v 4. kvartáli 2008) a nízkym deficitom bežného účtu platobnej bilancie (2,2 % HDP).

Podobne by na tom malo byť aj Poľsko, ktorého ekonomiku taktiež spomalí pokles zahraničného dopytu a zníženie investícií. Aj v Poľsku vykazuje domáci dopyt odolnosť vďaka nízkej inflácii a zníženiu zdanenia fyzických osôb. Tempo rastu poľskej ekonomiky by malo v tomto roku dosiahnuť 1,5 % po 5 % vlani.

Podstatne horšie sú na tom pobaltské štáty, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko, ktoré čaká dlhé a bolestivé obdobie. Pobaltské štáty - Litva, Lotyšsko a Estónsko zažívajú recesiu, ktorá má pôvod doma, ale svetová kríza ju ešte prehlbuje. Všetky tri krajiny zažili spľasnutie realitnej bubliny a prepad domáceho dopytu v roku 2007 ešte pred začiatkom medzinárodnej finančnej krízy. Aj napriek dobrému stavu verejných financií a relatívne nízkemu zadlženiu sú tieto štáty vysoko závislé od externého financovania, čo zvyšuje ich zraniteľnosť v prípade zastavenia kapitálových tokov.

Najzraniteľnejším bodom bulharskej ekonomiky je obrovský schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktorý je stále viac financovaný prostredníctvom úverov. Keďže terajšia kríza sťažuje prístup k financovaniu zo zahraničia, krajina podľa agentúry zažije bolestné obdobie korekcie v tomto a nasledujúcom roku. V roku 2008 by tempo rastu bulharskej ekonomiky malo dosiahnuť 1 % a v budúcom roku 2 %. S&P tiež nevylučuje pokles ekonomickej aktivity.

Maďarsko muselo v 4. kvartáli 2008 požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond (MMF), EÚ a Svetovú banku (SB). Podľa S&P terajšia finančná a hospodárska kríza prehĺbi pokles ekonomiky, ktorý sa začal už vlani. Maďarský HDP by sa mal v tomto roku znížiť o 2,5 % a na budúci rok vzrásť o 0,5 %.

Rumunsko zažilo prudké spomalenie ekonomiky. Rast HDP by mal v tomto roku klesnúť na 0,8 % po 7,3 % vlani. Veľkým problémom je značný deficit bežného účtu platobnej bilancie (13,5 % HDP) a vysoký schodok verejných financií (vlani 5,3 %). Rumunská mena má na rozdiel od pobaltských štátov a Bulharska plávajúci výmenný kurz. Jej oslabenie na jednej strane pomôže exportu, spôsobí však veľké problémy mnohým domácnostiam, ktoré si vlani zobrali úver denominovaný v zahraničnej mene.

Informovala o tom agentúra Standard & Poor’s.