Európski lídri budú hľadať odpovede na pretrvávajúcu krízu

Pridajte názor  Zdroj: TASR

28. 2. 2009 - Finančná a hospodárska kríza s dôrazom na komplikovanú situáciu v automobilovom priemysle a boj proti protekcionizmu sú hlavnými témami zasadnutia európskych lídrov, ktorí sa v nedeľu stretnú v Bruseli na mimoriadnom neformálnom summite Európskej únie.

Brusel 28. februára (TASR) - Finančná a hospodárska kríza s dôrazom na komplikovanú situáciu v automobilovom priemysle a boj proti protekcionizmu sú hlavnými témami zasadnutia európskych lídrov, ktorí sa v nedeľu stretnú v Bruseli na mimoriadnom neformálnom summite Európskej únie. SR bude zastupovať premiér Robert Fico.

Hoci sa len o tri týždne bude konať pravidelné jarné zasadnutie Európskej rady venované tradične ekonomickým otázkam, české predsedníctvo v EÚ sa vzhľadom na pretrvávajúce problémy, ktorým čelí európska ekonomika, rozhodlo zvolať mimoriadny summit ako prípravu na následné marcové zasadnutie.

Český premiér a úradujúci predseda Európskej rady Mirek Topolánek vyzval svojich európskych kolegov na koordinovaný postup pri zvládaní krízy, ktorá podľa jeho slov nemá obdobu.

Za prioritu označil obnovenie úverových tokov, vrátane riešenia otázky toxických aktív a zlepšenia regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami. Ďalším bodom agendy sú spôsoby podpory priemyslu, predovšetkým automobilového a to tak, aby nedochádzalo k narušeniu jednotného trhu opatreniami protekcionistického charakteru.

Európski lídri sa budú rovnako venovať otázke podpory zamestnanosti a krokov na zabránenie straty pracovných miest. Tu sa však očakáva len úvodná debata s tým, že táto téma bude dominovať ďalšiemu mimoriadnemu summitu, ktorý sa uskutoční v máji v Prahe.

Počas trojhodinového stretnutia šéfov vlád a štátov oboznámi nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová svojich kolegov o obsahu a výsledkoch minulotýždňového berlínskeho stretnutia, ktoré bolo prípravou na aprílový summit krajín G20 v Londýne. V nemeckej metropole sa európski členovia skupiny G20 dohodli, že pôjdu na tento summit s konkrétnymi návrhmi na zásadné obnovenie svetového finančného systému.

V nedeľu sa v Bruseli ukáže, či je EÚ schopná postupovať jednotne. V uplynulých týždňoch totiž došlo opakovane k napätiu medzi členskými krajinami v súvislosti s ich reakciami na aktuálnu situáciu. Kritickú reakciu zo strany českého predsedníctva a vyjadrenia odsudzujúce protekcionizmus vyvolala avizovaná francúzska pomoc automobilovému priemyslu, ktorú však Európska komisia napokon dnes odsúhlasila. Brusel totiž dostal od Paríža záruky, že tento balík nebude obsahovať protekcionistické prvky.

Situácia je problematická aj bankovom sektore. Svetová banka (SB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európska investičná banka (EIB) v piatok oznámili, že poskytnú bankám v strednej a vo východnej Európe úvery za 24,5 miliardy eur (738,09 miliardy Sk) na podporu ekonomiky a firiem v čase šíriacej sa hospodárskej krízy.

Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány rovnako v piatok vyzval EÚ, aby pripravila záchranný balík v hodnote 180 miliárd eur (5,42 bilióna Sk) pre stredo- a východoeurópske ekonomiky, banky a firmy na zvládanie krízy.

Plán, ktorý chce maďarský premiér predstaviť na summite, by zahrňovať krátkodobé úvery pre jednotlivé štáty, koordinovanú reštrukturalizáciu dlhov súkromných spoločností či rekapitalizáciu bánk v 12 krajinách. Podľa Gyurcsánya by balík mal zastaviť najmä pokračujúce znehodnocovanie národných mien, čo pre región predstavuje v súčasnosti najväčšie riziko. Maďarsko i Poľsko v tejto súvislosti rovnako navrhujú, aby sa skrátilo dvojročné obdobie, počas ktorého musí krajina uchádzajúca sa o vstup do eurozóny, zotrvať v mechanizme výmenných kurzov ERM II.

O spoločnom postupe a aktuálnych problémoch, ktorým čelí stredo- a východeurópsky región, budú ešte pred začatím summitu debatovať lídri deviatich členských krajín EÚ. Stretnutie sa koná z iniciatívy poľského premiéra Donalda Tuska. Najprv to bude rokovanie krajín Vyšehradskej štvorky (Slovensko, Česká republika, Poľsko a Maďarsko), na ktorom sa bude debatovať o otázke energetickej bezpečnosti a následne sa k nim pridajú predstavitelia troch pobaltských krajín, Rumunska a Bulharska, rovnako ako aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, aby si vymenili názory na hlavné body summitu.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) rsc