Týždeň na trhoch: Americká ekonomika zažíva najhorší prepad od roku 1982

Piatková revízia rýchleho odhadu HDP za štvrtý kvartál 2008 upravila pokles o 3,8 % až na medziročný prepad o 6,2 %. Výraznou mierou k tomu prispel aj konzervatívny prístup spotrebiteľov, ktorí v dôsledku rastúcej nezamestnanosti a v obavách o budúci vývoj znižujú svoju spotrebu. Po poklese spotreby o 3,8 % v treťom kvartáli minulého roka, sa pokles v uplynulom kvartáli zrýchlil až na 4,3 %. Negatívnu náladu medzi spotrebiteľmi odzrkadľuje aj pokles februárovej spotrebiteľskej dôvery na historické minimum 25 b., čo zaostalo za očakávaniami až o 10 b. Vyhliadky pre najbližšie obdobie ostávajú negatívne, naznačujú to aj ďalšie dáta, ceny domov v dvadsiatich metropolitných oblastiach sa prepadli v decembri medziročne o rekordných 18,5 % a objednávky tovarov dlhodobej spotreby, ktoré sú indikátorom budúceho vývoja priemyselnej výroby, klesli v januári o 5,2 %, čo zaostalo za očakávaniami viac než dvojnásobne.

Lepšie na tom nie sú ani ďalšie svetové ekonomické mocnosti. V Japonsku, ktoré vykázalo medziročný pokles HDP vo štvrtom kvartáli o priepastných 12,7 %, sa v januári priemyselná výroba prepadla medzimesačne o 10 %, medziročne dokonca o 30 %. V krajine sa navyše zastavil rast cien, keď medziročne dosiahla inflácia 0 % a nad krajinou tak opäť visí strašiak deflácie. V eurozóne vzrástla v januári nezamestnanosť na dvojročné maximum 8,1 % a spotrebiteľská dôvera klesla dokonca na historické minimum -33b.

Záchrana bánk pokračuje

Výsledková sezóna za uplynulý kvartál ukázala, že bankový sektor je na tom horšie ako sa očakávalo, čo núti vlády pristupovať k ďalším záchranným prácam. Problémy amerických bánk rozprúdili v Spojených štátoch diskusiu o znárodňovaní, čo by malo nepriaznivý dopad pre akcionárov, navyše objavili sa aj obavy, že by štát zasahoval do úverovej politiky znárodnených bánk. Obavy o znárodnenie napokon rozptýlil guvernér FEDu Bernanke, ktorý vyhlásil, že štát neplánuje zvýšiť svoj podiel v problémových bankách nad 40 %. Jeho slová potvrdila už v poradí tretia štátna pomoc pre problémovú bankovú skupinu Citigroup, ktorá dostala núdzový úver vo výške 25 mld. dolárov za cenu zvýšenia podielu štátu na 36 %.

Program bankovej pomoci vstupuje do ďalšej fázy aj vo Veľkej Británii, kde znárodnená banka Royal Bank of Scotland ako prvá banka vstúpila do programu štátneho poistenia bankových aktív. Celkovo hodlá poistiť aktíva v hodnote 350 mld. libier, na oplátku sa banka zaviazala zaplatiť vláde 6,5 mld. libier v priebehu nasledujúcich siedmych rokoch a zvýšiť objem úverov a hypoték o 50 mld. libier počas najbližších dvoch rokov. Poistná schéma je podobná ako v Spojených Štátoch pre Citigroup a Bank of America, Royal Bank of Scotland si bude musieť sama poradiť so stratami prvých 19,5 mld., z ďalších strát však bude znášať už len desatinu.

Väčšina hlavných akciových indexov opäť zaznamenala neúspešný týždeň, nemecký DAX stratil počas týždňa 4,3 % a opäť prekonával štvorročné minimá. Na dvanásťročných minimách zatvárali s týždennou stratou 4,1 %, resp. 4,6 % americké indexy Dow Jones Industrial Average a S&P 500. Lepšie na tom bol britský FTSE, ktorý v priebehu týždňa stratil 1,5 %, japonský Nikkei dokonca získal 2,1 %, keď oslabujúci jen podporil akcie domácich exportérov.

Jen stráca pozíciu bezpečného prístavu

Zdá sa, že japonský jen, ktorý bol najsilnejšou menou posledných mesiacov definitívne stratil pozíciu bezpečného prístavu. Podpísal sa pod to stav japonskej ekonomiky, ktorá je spomedzi najvyspelejších krajín najviac postihnutá, hrubý domáci produkt sa vo štvrtom kvartáli prepadol medziročne o katastrofálnych 12,7 % a najnovšie ukazovatele neveštia pre japonskú ekonomiku nič dobrého. K poklesu kurzu prispel aj pokles špekulatívneho nakupovania jenu, keďže uzatváranie „carry obchodov“, v rámci ktorých investori predávali rizikové aktíva a zároveň splácali pôžičky japonským bankám, k čomu potrebovali nakupovať jeny, je na ústupe. V priebehu týždňa stratil jen na páre s dolárom 4,7 % a uzavrel ho na trojmesačných minimách 97,56 USD/JPY.

Ropa s najväčším rastom za posledných osem týždňov

Aj napriek negatívnej nálade sa darilo rope, najnovšie údaje zo Spojených štátov ukazujú zmiernenie klesajúceho trendu dopytu po čiernom zlate. Po poklese ropných zásob spred dvoch týždňov v najväčšej svetovej ekonomike, ktoré bolo prvým v roku 2009, vzrástli zásoby v predošlom týždni o 717 000 barelov, pričom sa očakával vyšší nárast o 1,25 mil. Pozitívne správy pre ropu prichádzajú aj zo strany ponuky, krajiny OPECu signalizujú ďalšie zníženie produkčných kvót, ku ktorému by malo dôjsť už na marcovom zasadnutí spoločenstva. V priebehu uplynulého týždňa vzrástla cena severomorskej ropy o 9,8 % na úroveň 46,35 dolárov za barel. Naopak po prudkých rastoch z predošlých týždňov klesla cena zlata z jedenásťmesačných maxím o 5,4 % na 941,9 dolárov za uncu.

Autor: Kamil Boros