Podľa OECD Slovensko v ekonomike zaostáva za vyspelými krajinami

Paríž 3. marca (TASR) - Slovensko pokračuje v zvyšovaní hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, ale v porovnaní s najvyspelejšími krajinami stále výrazne zaostáva. To je odrazom pomerne nízkych úrovní využitia pracovnej sily a produktivity práce. Tvrdí to Organizácia krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

OECD vo svojej pravidelnej publikácii s názvom "Reformy hospodárskej politiky: Cesta k rastu" tvrdí, že doterajšie reformy pomohli k zlepšeniu podnikateľského prostredia a zmodernizovali rámec pre výskum a vývoj. V nasledujúcich oblastiach však musí zájsť reformné úsilie ďalej:

Predovšetkým je to zvýšenie vzdelanostnej úrovne a rozšírenie terciárneho vzdelávania. Vzdelanostná úroveň je totiž pod priemerom OECD a v neúnosnej miere ju ovplyvňujú socio-ekonomické faktory. Takisto je v porovnaní s ostatnými krajinami OECD málo rozšírené terciárne vzdelávanie, čo má negatívny vplyv na trh práce a vývoj produktivity.

OECD tiež pripomína realizované opatrenia v tejto oblasti. Univerzity môžu požadovať školné od externých študentov, spustil sa Modernizačný program Slovensko 21, ktorý počíta s krátko a strednodobými opatreniami na zlepšenie inštitucionálneho rámca vzdelávania.

OECD odporúča v tejto oblasti podporu integrácie rómskych detí do systému vzdelávania a zníženie rozvrstvenia školského systému. Zvýšenie atraktivity terciárneho vzdelania prostredníctvom 2 až 3-ročných programov s intenzívnou orientáciou na zamestnanie. Rozšírenie školného aj na interných študentov vysokých škôl a zavedenie študentských pôžičiek s výškami splátok odvíjajúcimi sa od príjmu.

Ďalšou problémovou oblasťou je regulácia a podpora hospodárskej súťaže. OECD upozorňuje, že aj napriek niektorým pokrokom hlavné prekážky zvyšovania konkurencieschopnosti pretrvávajú, a to predovšetkým v sieťových odvetviach, čo obmedzuje rast produktivity. Vstupné bariéry sú vo väčšine sektorov veľké a administratívne náklady neúnosné.

V tejto oblasti vláda schválila zákon týkajúci sa neférových obchodných praktík a plánuje v rámci Modernizačného programu Slovensko 21 zlepšiť regulačný rámec, pričom o jednotlivých opatreniach sa stále diskutuje.

OECD odporúča zjednodušenie prístupu pre nových trhových účastníkov, predovšetkým v telekomunikačnom a energetickom sektore. Okrem toho je potrebná reforma verejného sektora, aby sa znížili administratívne náklady firiem.

Treťou problémovou oblasťou sú prekážky, brániace ženám zapojiť sa do pracovného procesu. Aj keď je podiel žien na celkovej pracovnej sile pomerne vysoký, miera zamestnaných matiek je pomerne malá, predovšetkým tých s malými deťmi. To je predovšetkým odrazom fiškálnych opatrení, ktoré odrádzajú od návratu do zamestnania. Navyše, je tu dlhé obdobie takzvanej materskej dovolenky, čo môže viesť k zníženiu pracovných schopností a sťaženiu návratu do práce.

OECD odporúča skrátenie materskej dovolenky, zníženie daňových úľav pre rodiny a postupné obmedzovanie oslobodenia nepracujúceho partnera od platby zdravotného poistenia.

Ďalšími prioritami sú podpora pracovnej mobility odstránením prekážok obmedzujúcich fungujúci trh s prenájmami, ako aj zvýšenie stimulov pre nezamestnaných pri hľadaní práce.

Informovala o tom Organizácia krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.