Sloboda médií blahodarne vplýva na ekonomiku

BRATISLAVA - Slobodné médiá dokážu znížiť chudobu a podporiť hospodársky rast v chudobných krajinách. Úspech novín, televízie a rádia pri podpore ekonomického rozvoja však stojí na ich nezávislosti, kvalite a schopnosti pokryť čo najväčšiu časť obyvateľstva. Tvrdí to najnovšia analýza Svetovej banky.

"Slobodné a nezávislé médiá môžu odhaliť korupciu vo vláde i v podnikoch, dokážu ľuďom poskytnúť hlas, ktorý počuť, a pomáhajú pri vytváraní spoločenského konsenzu nevyhnutného na presadenie zmien," uvádza analýza s označením Právo vyjadriť sa. Na jej zostavovaní sa podieľali napríklad laureáti Nobelovej ceny Joseph Stiglitz a Gabriel García Márquez.

Viac ako 1,2 miliardy ľudí žije denne z menej ako jedného dolára. Často im chýba možnosť akokoľvek ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré menia ich život. "Na zníženie chudoby musíme otvoriť prístup k informáciám a zlepšiť ich kvalitu. Ľudia s väčším množstvom informácií sa dokážu lepšie rozhodovať. Slobodná tlač nie je luxusom len pre bohaté štáty," zdôraznil prezident Svetovej banky James Wolfensohn.

Hodnota informácie

Nerovnováha pri získavaní informácií medzi vládnucimi vrstvami a ich voličmi môže viesť k zlým rozhodnutiam pri voľbách. Tá istá nerovnosť sa prejavuje aj medzi manažérmi firiem a ich akcionármi. Joseph Stiglitz, ktorý za analýzu tohto problému získal v minulom roku Nobelovu cenu za ekonómiu, hovorí: "Sloboda prejavu nielenže zmenšuje pravdepodobnosť zneužitia vládnej sily, zvyšuje aj pravdepodobnosť uspokojenia základných potrieb ľudí."

India napríklad na rozdiel od Číny od získania nezávislosti nikdy nemala vážny problém s hladomorom. Ani v rokoch slabej úrody si totiž vláda nemohla dovoliť zlyhať. "Noviny hrajú v tomto prípade významnú úlohu, pretože zverejňujú fakty, ktorým treba čeliť," zdôraznil vo svojej knihe Vojna o potravu Amartaya Sen.

Médiá a firmy

Nezávislé médiá dokážu významne ovplyvňovať aj podnikateľský sektor. Kľúčom k tomu je podľa Alexandra Dycka z Harvardskej univerzity a Luigiho Zingalesa z Chicagskej univerzity verejný imidž podniku. Ako obaja zdôraznili: "Médiá sú dôležité pri tvorbe podnikovej politiky. Manažéri sa totiž nestarajú len o reputáciu medzi súčasnými a budúcimi zamestnancami, ale aj o dobré meno medzi širokou verejnosťou."

Edward Herman z Pensylvánskej univerzity však upozorňuje, že skutočne tvrdú kritiku pri podnikových škandáloch typu Enron presadzujú najmä silné médiá, ktoré slúžia elitnej časti verejnosti, ako napríklad denník Wall Street Journal. "Na rozdiel od televízie, ale aj takého denníka ako New York Times totiž čitatelia Journalu nepotrebujú ideologické rozmaznávanie," tvrdí Herman.

Cenzúra škodí

Napriek nesporným výhodám slobody médií môžu byť stále jednotlivci vo vyše 100 krajinách uväznení alebo potrestaní za urážanie verejných činiteľov a inštitúcií. Takéto paragrafy majú podľa Rutha Waldena z Univerzity v Severnej Karolíne vo svojich poriadkoch i niektoré západné demokracie vrátane Francúzska.

Naopak, významný odstup od c...

Celý článok si môžete prečítať tu.