Firmy v čase krízy menia svoju dividendovú politiku

Rapídne zhoršujúce sa ekonomické prostredie významne vplýva aj na zmeny v dividendovej politike firiem v USA aj v Európe. Podľa štúdie Citi Bank sa totiž vplyvom okolností množstvo firiem uchyľuje ku kroku, ktorý bol v minulosti považovaný za posledné východisko, a to znižovanie alebo úplne zastavenie výplaty dividend. "Posledné mesiace ukázali najvyššie znižovanie alebo zastavovanie výplaty dividend za posledných 50 rokov. Taktiež spoločnosti, ktoré v minulosti pravidelne zvyšovali dividendy zvažujú, či nie je obmedzenie dividend v súčasnom vysoko nestabilnom ekonomickom prostredí rozumným krokom v oblasti kapitálového manažmentu," uvádza sa v štúdii. Neplatí to však pre všetky spoločnosti. Niektoré pokračujú v politike zvyšovania dividend a snažia sa hľadať rezervy niekde inde v ich finančných plánoch, napríklad v štruktúre nákladov, nových investíciách alebo akvizíciách.

Zároveň s výrazným poklesom ziskov, tempo a rozsah znižovania dividend sa výrazne vystupňovalo tak v USA ako aj v Európe. Množstvo spoločností dlhou tradíciou kontinuálneho vyplácania dividend zvolilo ich znižovanie. Základom tohto trendu bolo pritom podľa Citi Bank niekoľko faktorov, najvýznamnejšie výrazný pokles príjmov a zhoršenie ekonomického výhľadu. Navyše, významný pokles hodnoty akcií naprieč väčšinou trhov znamená, že dividendové výnosy sú v pomere k hodnote akcií na rekordne vysokých úrovniach a niektoré firmy sa skresávaním výšky dividend snažia o priblíženie dividendových výnosov k historickým úrovniam.

Zmena "taktiky" sa odzrkadlila aj na číslach za minulý rok a začiatok tohto roka. V USA napríklad od januára 2008 spoločnosti z bázy indexu S&P 500 znížili svoje dividendy o vyše 61 mld. USD, čo je suma vyššia ako všetky redukcie výplat dividend za predchádzajúcich 10 rokov. Takmer 10 % spoločností z bázy indexu znížilo alebo úplne zastavilo výplatu dividend v roku 2008, čo znamená, že tento rok so sebou priniesol najväčšie dividendové škrty za posledných 50 rokov. Trend škrtenia výplaty dividend pritom vedú predovšetkým finančné spoločnosti so zhruba 65-percentným znižovaním výplaty dividend od začiatku roka 2008. S rozširovaním recesie do všetkých sektorov ekonomiky však nad škrtaním dividend začínajú uvažovať aj nefinančné spoločnosti. Počas prvých dvoch mesiacov tohto roka tak už napríklad 14 z 31 spoločností z indexu S&P 500, ktoré znižovali dividendy, boli nefinančné podniky.

Tomuto trendu sa však nevyhla ani Európa. Historicky sa pritom európske podniky snažili udržiavať pri dividendách dlhodobo stabilnú výplatnú mieru a nedávno tiež nominálnu sumu dividendy. "S výrazným zhoršením ekonomického prostredia však znižovanie výplat dividend v Európe v roku 2008 vzrástlo a výrazne stúplo v roku 2009. Počet skresávaní alebo úplných zastavení výplaty dividend medzi nefinančnými spoločnosťami v rámci indexu Euro Stoxx 600 vzrástol z 21 v roku 2007 na 37 v roku 2008 a dokonca na 54 počas prvých dvoch mesiacov roka 2009," uvádza sa v štúdii. Tak ako americké firmy, aj európske sú pritom vo svojich rozhodnutiach znižovať dividendy radikálnejšie, ako v minulosti. Viac ako polovica spoločností, ktoré znižovali dividendy v rokoch 2008 a 2009 ich totiž skresali minimálne o 50 %, kým napríklad v roku 2004 sa k vyše polovičnému znižovaniu dividend odhodlalo len 29 % firiem, ktoré podiely zo zisku znižovali. Počas minulého a začiatku tohto roku pritom ohlásilo úplne zastavenie výplaty dividend 15 firiem v porovnaní s 18 spoločnosťami v predchádzajúcich deviatich rokoch dohromady.

Firmy sa pritom vystavujú rôznym rizikám, ktoré štandardne škrtenie dividend zo sebou prináša. "Zníženie alebo úplné zamedzenie má významné dopady na cenu akcií, prognózy analytikov ohľadom budúcich príjmov spoločnosti, na akcionársku bázu, kapitálovú štruktúru a kreditný rating ako aj celkový likviditný profil," konštatuje Citi Bank. Znižovanie dividend môže totiž zvýšiť kapitálové náklady, vplýva na získavanie zdrojov cez kapitálové trhy alebo privátnych investorov ako aj na celkovú finančnú silu firmy. V rovnakom čase však môže byť podľa banky znižovanie dividend zmysluplné, pretože umožní spoločnosti pokračovať v investíciách počas negatívnej fázy ekonomického cyklu, podporovať jej kreditný rating, pokračovať v atraktívnych akvizičných možnostiach alebo vyplatiť príliš drahé formy kapitálu.

Reakcie kapitálových trhov v minulosti bývali pritom zväčša negatívne a proporčne sa odvíjali od rozsahu znižovania dividend. V súčasnosti sa však ukazuje, že takýto krok môže byť správnym rozhodnutím z dlhodobého hľadiska, keď ostatné alternatívy sa javia ako menej atraktívne. Cena akcií množstva spoločností sa totiž zrejme uzdraví až v dlhodobom horizonte. Naznačila to aj skúsenosť finančných inštitúcií, ktoré mali potrebu ochraňovať si v súčasnom prostredí kapitál. "Tieto spoločnosti s typicky negatívnou reakciou trhu na znižovanie výplaty dividend z roku 2008 nemajú, pretože investori pravdepodobne rozumeli naliehavosti konzervovať kapitál. V niektorých prípadoch dokonca trhy reagovali pozitívne, keď bolo zrejmé, že je to najlepšie riešenie," uvádza Citi Bank. Práve v tejto situácii je preto enormne dôležitá signalizácia a komunikácia týkajúca sa dividendových obmedzení. "Znižovanie a úplné zastavenie výplaty dividend často vedie k zhoršovaniu prognóz príjmov spoločností zo strany analytickej komunity. Reakcie kapitálového trhu preto bývajú pozitívnejšie, keď spoločnosť ohlási zároveň so škrtmi dividend aj širšie strategické kroky a analytici naopak zrevidujú prognózy príjmov nahor," uvádza sa v štúdii.