Kríza dostáva do problémov už aj slovenský obchod

Kríza už začala doliehať aj na slovenských obchodníkov. Kým v poslednom štvrťroku minulého roka bola konečná spotreba domácností hlavným motorom aspoň akého-takého hospodárskeho rastu, prvé mesiace tohto roka pokračovanie tohto trendu nenaznačujú. "Počas januára 2009 sa prvýkrát vážnejším spôsobom prejavili negatívne dopady hospodárskej krízy a recesie na vnútorný trh Slovenska. vrátane skupiny Coop Jednota. Uvedený trend sa ešte viac prehĺbil vo februári, keď naše tržby dosiahli iba 96 % úrovne predošlého roka," konštatoval v stredu predseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Gabriel Csollár.

Predstavitelia spotrebných družstiev za tým vidia viacero faktorov. Okrem dopadu zavedenia eura a "zohrávania" sa občanov s novou menou je to samozrejme aj priamy dopad hospodárskej krízy na zamestnanosť a príjmy spotrebiteľov ale aj nepriamy cez prepady kurzov mien susedných štátov, teda poľského zlotého, maďarského forintu a českej koruny. "V týchto krajinách euro posilnilo o viac ako 40 % a daň z pridanej hodnoty na potraviny je minimálne o 10 % nižšia ako u nás. Túto až o 50 % nižšiu výslednú predajnú cenu nedokážu ani individuálne, ani spoločne vykryť slovenskí prvovýrobcovia, spracovatelia a obchod," tvrdí Csollár. Problémom Slovenska podľa neho je, že prakticky 70 % obyvateľstva krajiny žije v regiónoch dostupných k hranici menej ako 50 kilometrov, vo veľkom sa tak rozrástla nákupná turistika Slovákov do susedných štátov. Aj keď niektoré prihraničné obchody podľa šéfa Coop Jednoty Slovensko pociťujú významné prepady obratu, žiadne významnejšie prepúšťanie zatiaľ lokálne spotrebné družstvá Coop Jednota neavizovali. Podľa Csollára firma teraz predovšetkým pozorne sleduje svoje finančné toky. "Môžeme istý časť fungovať aj v červených číslach," pripustil.

Obchodníci preto volajú predovšetkým po opatreniach, ktoré by opäť naštartovali spotrebu domácností na Slovensku a aby nenastal kolaps v rámci celého reťazca obchodu, spracovateľov a prvovýroby. Podľa Csollára totiž napríklad pre systém spotrebných družstiev Coop Jednota nie je v zóne voľného pohybu tovaru problém zásobovať svoje prihraničné predajne lacným tovarom zo zahraničia, utrpel by však štát a domáci výrobcovia. Malo by to byť pritom podľa Csollára aj záujmom vlády. "Každé euro, ktoré občan Slovenska minie v zahraničí, podporí riešenie recesie v zahraničí, nie u nás. Jednoznačne podporujeme riešenie tu," konštatoval.

Riešením by pritom podľa obchodníkov mohlo byť zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny. Rozsah tohto zníženia musí byť podľa Csollára výsledkom analýz ekonómov, v každom prípade by to podľa neho pomohlo zmierniť dopady spomínaných faktorov na spotrebu domácností. Pomohlo by im aj zmiernenie podmienok pre obchodníkov. Pomenovali napríklad pripravované povinné zavádzanie elektronických pokladníc, ktoré by po nedávnych investíciách do informačných systémov v súvislosti s eurom znamenalo ďalšie výdavky práve na registračné pokladnice. Zavádzanie elektronických pokladníc pritom považujú celkovo za zbytočné, preto by ho v súčasných podmienkach mohla vláda odsunúť, alebo úplne zrušiť.

Dopad zhoršujúceho sa ekonomického prostredia na sektor obchodu na Slovensku potvrdili aj najnovšie údaje Štatistického úradu SR (ŠÚ). Podľa nich totiž maloobchodné tržby v januári po niekoľkých rokoch sústavného rastu prvýkrát medziročne poklesli, a to o 3,3 %. Ešte v decembri pritom vykázali tržby v maloobchode medziročný nárast o 3,2 %.