Týždeň na trhoch: Najlepší týždeň pre americké akcie v roku 2009
Pridajte názor13. 3. 2009 - Podľa správ z najväčších amerických bánk svitá finančnému sektoru na lepšie časy, krízu sa im všemožne snaží pomôcť prekonať aj americká vláda a najnovšie správy naznačujú, že bankový sektor by sa mohol dostať z krízy skôr ako sa očakávalo.
Udalosťou týždňa boli bezpochyby vyjadrenia najväčších amerických bánk, že za prvé dva mesiace roka 2009 dosiahli zisk, ako prvá to oznámila banka Citigroup, nasledovali ju JP Morgan & Chase a Bank of America. Tá dokonca dodala, že očakáva za celý rok 2009 hrubý zisk vo výške 50 mld. dolárov a nebude potrebovať ďalšiu štátnu pomoc. Životaschopnosť amerických bánk dodáva na trhy dôveru, že banková kríza sa skončí skôr ako sa očakávalo a práve zvýšené úverovanie nasmeruje svet k opätovnému hospodárskemu rastu. Bankové akcie tak zachvátila nákupná horúčka, v priebehu prvých štyroch dní týždňa si pripísali akcie Citigroup 62 %, akcie Bank of America 83 % a akcie JP Morgan 46 %. Aj napriek týmto prudkým rastom sa pohybujú bankové akcie na jednej z najnižších úrovní v histórii, akcie Citigroup zatvárali štvrtkové obchodovanie na úrovni 1,67 dolára, čo predstavuje len zlomok z hodnoty ich maxím z roku 2007.
Pomôcť bankám hodlá aj americká vláda, ktorá plánuje rozhýbať trh s nelikvidnými aktívami naviazanými na hypotéky stojacimi za rekordnými stratami v bankovom sektore. Americký minister financií Geithner plánuje vytvoriť programy pre banky aj súkromných investorov, ktorí by boli ochotní sa podieľať na transakciách s týmito toxickými aktívami. Súkromný investori, ktorý sa v takýchto programoch angažovali, by mali od štátu dostať prostriedky, ktoré by použili na nákup hypotekárnych aktív a podobne aj zúčastnené banky by mali dostať ďalšie kapitálové injekcie. Pozitívom zapojenia súkromných investorov do programu sú nižšie finančné dopady na ťažko skúšanú americkú štátnu pokladnicu a trhové stanovenie cien hypotekárnych aktív. V prípade, že by ceny stanovoval namiesto trhu štát, nastal by problém s ich výškou, keďže privysoké ceny by boli v prospech bánk a v neprospech daňových poplatníkov, a prinízke ceny by síce znamenali menší dopad na štátny rozpočet, ale bankám by nijako nepomohli.
Ďalšie míňanie v Ázii
S ďalšími protikrízovými opatreniami príde aj Japonsko, ktorého predseda vlády poveril svojich ministrov prípravou už tretieho fiškálneho balíčka od začiatku krízy. Doterajších 10 bil. jenov, čo predstavuje zhruba 2 % HDP, neprinieslo želané ovocie v podobe zvýšenia domácej spotreby a protikrízový rozpočet sa tak navýši. Zvýšiť objem fiškálnych stimulov o viac ako štvrtinu sa chystá aj Čína, v ktorej sa podľa najnovších údajov prudko spomaľuje priemyselná výroba. Stojí za tým najmä výpadok exportu, vývoz z krajiny klesol vo februári medziročne až o 25,7 %. Práve z toho dôvodu sa čínsky predstavitelia snažia podporiť domácu spotrebu, ktorej rast by aspoň čiastočne nahradil výpadok exportov. Čínsky kabinet tak pravdepodobne prehodnotí svoj postoj z minulého týždňa ohľadom zmrazenia ďalších fiškálnych stimulov.
Darilo sa aj farmaceutom
V priebehu týždňa došlo k dvom veľkým transakciám vo farmaceutickom sektore, najprv americký gigant Merck v úvode týždňa kúpil svojho konkurenta Schering-Plough a vzápätí švajčiarska spoločnosť Roche získala kontrolu nad spoločnosťou Genetech. Farmaceutické spoločnosti sa snažia čeliť recesii fúziami, aby tak ušetrili náklady a ťažili zo synergických efektov. Investori tak očakávajú ďalšie fúzie a akvizície v sektore, čo tlačí na rast akcií farmaceutických spoločností, keďže pri kúpe spoločností ponúkajú kupujúci vyššiu cenu za akciu než je trhová.
V priebehu týždňa vzrástol japonský index Nikkei o 5,5 %. V Európe si do piatku 14:30 pripísal nemecký DAX 9,5 % a britský FTSE 7,4 %. Najviac sa darilo americkým indexom, blue-chip index Dow Jones Industrial Average poskočil počas prvých štyroch obchodných dní v týždni o 8,2 % a širší S&P 500 dokonca o 9,9 %.
Centrálna banka potopila švajčiarsky frank
Švajčiarska centrálna banka sa rozhodla k radikálnym krokom riešiť silný frank, ktorý škodí domácim exportérom a zvyšuje deflačné tlaky. Na zasadnutí svojho výkonného orgánu rozhodla o znížení úrokových sadzieb z 0,5 % na 0,25 % a rozhodla aj o intervencii na devízovom trhu v podobe nákupu zahraničných mien, aby tak oslabila frank. Banka vyslala jednoznačný signál špekulatívnym investorom, ktorí sa orientovali na nákup franku ako bezpečného prístavu, aby tak ďalej nerobili, inak budú intervencie pokračovať. Na páre s eurom stratil švajčiarsky frank v priebehu týždňa 4,6 % a v piatok o 14:30 sa obchodoval na úrovni 1,536 EUR/CHF.
Z ostaných mien sa v priebehu týždňa najviac darilo euru, keď pozitívna nálada na trhoch znížila atraktivitu bezpečného amerického dolára a do centra pozornosti sa dostala práve spoločná európska mena. Tento trend nezastavili ani katastrofálne dáta z nemeckého priemyslu. Priemyselná výroba a klesla v najväčšej európskej ekonomike v januári medzimesačne o 7,5 %, čo výrazne zaostalo za prognózami na úrovni 3 % a priemyselné objednávky, indikujúce budúci vývoj priemyselnej výroby klesli oproti pôvodným očakávaniam štvornásobne, o 8 %. Aj napriek tomu získalo euro do piatku 14:30 na páre s dolárom 2,2 % a obchodovalo sa na úrovni 1,2912 EUR/USD, voči britskej libre posilnilo o 2,8 % na 0,9232 EUR/GBP.
Ropa v očakávaní zasadnutia OPECu
V nedeľu sa bude konať zasadnutie krajín OPECu, z ktorých polí pochádza vyše tretina svetových exportov ropy. S blížiacim sa termínom zasadnutia sa množia hlasy zvnútra spoločenstva za ďalšie obmedzenie kvót na ťažbu ropy, nižšia ponuka čierneho zlata na svetových trhoch by sa tak mala premietnuť do vyšších cien. Rastúci trend narušili stredajšie údaje o zásobách ropy v Spojených Štátoch, ktoré vzrástli v predchádzajúcom týždni o 749 000 barelov, čo je takmer trojnásobok pôvodných očakávaní a naznačujú, že ponuka ropy v najväčšej svetovej ekonomike naďalej prevyšuje dopyt. Po krátkom poklese však ceny ropy opäť nabrali rastúci trend v piatok 14:30 sa severomorská ropa obchodovala s týždňovým ziskom 3,3 % na úrovni 46,29 dolára za barel. Pozitívna nálada nepriala zlatu, keď zvýšený apetít po riziku znížil záujem o nákup zlata. Zlato strácalo v piatok o 14:30 oproti predošlému týždňu 0,6 % a jeho cena sa pohybovala na úrovni 936,6 dolára za trójsku uncu.
Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers