Ekonomická a finančná kríza opäť dominuje summitu EÚ

Brusel 19. marca (TASR) - Hospodárska a finančná kríza, energetická bezpečnosť, klimatické zmeny a východné partnerstvo sú hlavnými témami dvojdňového jarného summitu Európskej únie, ktorý sa dnes začína v Bruseli. Slovensko zastupuje premiér Robert Fico, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister financií Ján Počiatek.

Zasadnutie Európskej rady je tiež prípravou na summit krajín G20, ktorý sa bude konať 2. apríla v Londýne, a ktorý sa bude venovať otázke novej finančnej architektúry v reakcii na pretrvávajúcu krízu. Európski lídri by mali v Bruseli dohodnúť spoločnú reč, s ktorou zástupcovia EÚ odídu na londýnske rokovania.

Podľa návrhov záverov by malo byť prioritou obnovenie fungovania úverových tokov, vyhýbanie sa všetkým formám protekcionistických opatrení, zreformovanie Medzinárodného menového fondu (MMF) a navýšenie jeho zdrojov, aby tak mohol rýchlo a flexibilne pomôcť krajinám čeliacim problémom, ako aj vypracovanie a prijatie charty pre udržateľnú ekonomickú aktivitu. V oblasti lepšej regulácie finančných trhov sa poukazuje na potrebu zaistenia vhodného dohľadu nad trhom a všetkými jeho účastníkmi. Rovnako sa požaduje regulácia a dohľad nad ratingovými agentúrami, spoločné pravidlá pre odmeňovanie členov manažmentu, či boj proti daňovým únikom, vrátane vypracovania čierneho zoznamu daňových rajov s možnými sankciami.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v stredu vyhlásil, že od summitu očakáva konkrétne výsledky, pretože EÚ čelí bezprecedentnej kríze, ktorá si vyžaduje bezprecedentnú reakciu a "občania nechcú počúvať vyhlásenia, ale chcú vidieť činy".

Šéfovia vlád a štátov chcú prehodnotiť, aký efekt mala doterajšia finančná pomoc, ktorá sa napumpovala do európskej ekonomiky. Balík stimulov dosahuje objem 400 miliárd eur, avšak USA vyzvali EÚ, aby urobila v tomto smere viac. Podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča zastáva Slovensko - rovnako ako väčšina členských krajín EÚ - názor, že je najprv nutné vyhodnotiť, do akej miery funguje prvý stimulačný balík.

"Myslíme si, že je potrebné mať veľmi dôslednú analýzu efektov tohto prvého stimulačného balíka predtým, než by sme pristúpili k prípadnému ďalšiemu a do veľkej miery znova na úkor verejných financií. Pre nás je veľmi dôležité rešpektovanie maastrichtských kritérií, Paktu rastu a stability, pretože tie kritéria sú veľmi dôležité ako pre stabilitu jednotlivých krajín, tak aj eurozóny," uviedol slovenský diplomat pripomínajúc, že podľa predbežných analýz by sa reálny efekt stimulačných balíkov mal ukázal v polovici roka.

V rámci implementácie plánu na obnovu európskej ekonomiky Barroso vyzval európskych lídrov na dosiahnutie dohody o piatich miliardách eur z nevyužitých rozpočtových prostriedkov, ktoré EK navrhla použiť na energetické projekty a projekty rozvoja vidieka. Návrhom EK sa naposledy zaoberali ministri zahraničných vecí, avšak k dohode sa im dospieť nepodarilo. V doterajšej debate mali viaceré krajiny na čele s Nemeckom výhrady k spôsobu financovania týchto projektov, či k prerozdeleniu prostriedkov.

Slovenský veľvyslanec verí, že sa napokon podarí dosiahnuť dohodu aj v tejto otázke. V prvom rade treba vyriešiť spôsob financovania týchto projektov a následne je potrebná dohoda na ich zozname. Slovensko malo voči pôvodnému návrhu výhrady, pretože podľa veľvyslanca neodrážal poučenie z plynovej krízy zo začiatku roka.

"Chýbali nám tam väčšie prostriedky na prepojenia plynovodov alebo aj elektrických sústav. Dá sa povedať, že do veľkej miery boli tie naše požiadavky rešpektované, EK rešpektovala naše volanie po lepšom severojužnom plynovom prepojení, je tam projekt medzi Slovenskom a Poľskom, je tam projekt medzi SR a Maďarskom, je tam zabezpečený prístup k moru a podarilo sa nám presadiť aj zvýšenie sumy na tie reverzné mechanizmy, ktoré nás počas plynovej krízy zachránili," objasnil slovenský diplomat.

Ďalšími bodmi v agende zasadnutia Európskej rady sú rokovania o prípravách summitu EÚ-USA, ktorý sa uskutoční 5. apríla v Prahe, príprava na decembrovú kodanskú schôdzku o klimatických zmenách, ako aj tzv. východné partnerstvo. Prostredníctvom neho chce EÚ podporovať rozvoj spolupráce so šiestimi krajinami ležiacimi na východ od jej hraníc: s Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom, Arménskom, Azerbajdžanom a Ukrajinou. Východné partnerstvo únia oficiálne spustí na májovom summite v Prahe.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) žab Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový záznam.