Pokles okolitých mien oslabuje v SR niektoré sektory
Pridajte názor19. 3. 2009 - Podľa tímu ľudí z Národnej banky Slovenska (NBS) je však potrebné na konkurencieschopnosť krajiny pozerať komplexnejšie, ako len cez dočasné oslabenie výmenných kurzov okolitých štátov
Oslabenie mien okolitých štátov znižuje konkurencieschopnosť Slovenskej republiky v niektorých sektoroch. Vyplýva to z analýzy tímu autorov z Národnej banky Slovenska (NBS), ktorú centrálna banka zverejnila na svojej internetovej stránke. Podľa tejto štúdie totiž jednotkové náklady práce klesli v posledných mesiacoch vo všetkých krajinách Visegrádskej štvorky (V4) ale na Slovensku najmenej, čím sa konkurencieschopnosť krajiny v nákladoch na prácu zhoršila. "Reálny výmenný kurz posilňoval a tým zvýšil cenu slovenských exportov. Tento efekt sa prejaví hlavne v sektore cestovného ruchu, predaja potravinárskych a iných maloobchodných výrobkov, menej v automobilovom a elektrotechnickom sektore," konštatuje sa v materiáli avšak s tým, že pri globálnom poklese dopytu je význam cenovej konkurencieschopnosti v úzadí.
Podľa analýzy však treba na konkurencieschopnosť krajiny pozerať komplexnejšie a z viacerých hľadísk. Výmenný kurz je totiž iba jedným z ukazovateľov konkurencieschopnosti ekonomiky a mnohé štúdie ukazujú, že dôležitejšia než cenová konkurencia je napríklad stabilita podnikateľského prostredia alebo flexibilita trhu práce. V absolútnych indikátoroch konkurencieschopnosti má tak podľa analýzy Slovensko ešte stále relatívne dobrú pozíciu v porovnaní s krajinami V4. "Z hodnotení medzinárodných inštitúcií vyplýva, že podmienky na Slovensku sú ešte stále o niečo lepšie ako v okolitých krajinách. V rebríčku Svetovej banky je SR významne pred Poľskom a Českou republikou a náskok má aj pred Maďarskom a Slovinskom," uvádza sa v analýze. Jej autori však na druhej strane pripúšťajú, že po rokoch, kedy bolo Slovensko medzi top reformátormi v oblasti podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti, prišlo obdobie stagnácie. "Podnikateľmi a medzinárodnými inštitúciami je negatívne vnímaný stav predovšetkým v oblasti vymáhateľnosti práva, byrokracie, flexibility trhu práce a znalostnej ekonomiky," konštatujú.
Analýza zároveň upozorňuje aj na skutočnosť, že zníženie konkurencieschopnosti z titulu výmenného kurzu je obmedzené. Je totiž predpoklad, že po skončení recesie v regióne začnú meny okolitých krajín voči euru posilňovať a tým sa bude opäť zlepšovať konkurencieschopnosti slovenského exportu. Okrem toho, členstvo v eurozóne podľa autorov štúdie plne garantuje stabilitu kurzu a z tohto hľadiska predstavuje veľkú konkurenčnú výhodu oproti ekonomikám, ktorých meny sú v tomto období veľmi volatilné. "Ďalšou komparatívnou výhodou pre našu konkurencieschopnosť, vyplývajúcou z členstva v eurozóne je, že v procese prijímania eura muselo Slovensko uskutočniť dôležité štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú kvalitu podnikateľského ako aj celkového makroekonomického prostredia," píše sa v štúdii. A práve v tom by malo Slovensko podľa materiálu pokračovať, pričom v horších časoch môžu byť navyše niektoré štrukturálne reformy ľahšie priechodné. "Fakt, že susedné krajiny nás v oblasti konkurencieschopnosti dobiehajú, môže byť dodatočným dôvodom na presadenie štrukturálnych zmien," uvádza sa v štúdii.