Vláda okrem iného deklaruje prílev investícií a podporu stabilného kurzu koruny
Pridajte názor14. 11. 2002 - V zmysle parlamentom schváleného programového vyhlásenia chce nová slovenská vláda rast hospodárstva krajiny dosiahnuť hlavne zvyšovaním produktivity práce, prílevom zahraničných investícií, vytváraním priaznivých podnikateľských podmienok, zavedením prehľadných daňových zákonov, podporou stabilného kurzu koruny a primeranými úrokovými sadzbami
Bratislava 14. novembra (TASR) - V zmysle parlamentom schváleného programového vyhlásenia chce nová slovenská vláda rast hospodárstva krajiny dosiahnuť hlavne zvyšovaním produktivity práce, prílevom zahraničných investícií, vytváraním priaznivých podnikateľských podmienok, zavedením prehľadných daňových zákonov, podporou stabilného kurzu koruny a primeranými úrokovými sadzbami.
Komplexná reforma je plánovaná pre verejné financie, zefektívniť sa má daňový systém a medzi priority v tejto oblasti patrí aj posilnenie právomocí samospráv. Vláda sľubuje zníženie podielu verejného dlhu na HDP. Zaviesť sa majú tvrdé rozpočtové obmedzenia, zabraňujúce zadlžovaniu v sektoroch ako zdravotníctvo, železničná doprava či verejnoprávne médiá. Rozpočet celého okruhu verejných financií by pritom mal byť zostavovaný podľa metodiky Európskej únie. Vstup krajiny do Európskej menovej únie chce vláda v prípade priaznivého vývoja vonkajšieho ekonomického prostredia pripraviť do roku 2006.
Urýchlene sa má dobudovať systém štátnej pokladnice a výrazne sa má sprísniť poskytovanie štátnych záruk. Príjmy z privatizácie majú smerovať len na zníženie verejného dlhu alebo na reformy dôchodkového systému a školstva. Obce a vyššie územné celky (VÚC) môžu od vlády očakávať posilnenie svojich vlastných daňových príjmov. Nedôjde však k zvýšeniu celkového daňového zaťaženia občanov i podnikateľských subjektov. Daňové zaťaženie sa má presúvať z priamych daní na nepriame. Ešte pred vstupom do EÚ chce vláda zjednotiť sadzby DPH.
V podnikateľskej oblasti sa chce vláda okrem podpory rozvoja podnikania zamerať aj na boj proti hospodárskej korupcii, liberalizáciu energetických trhov a výhodne chce dokončiť aj privatizáciu v sektore hospodárstva. Má sa dokončiť reforma schválenej licenčnej politiky. Do praxe by sa mal zaviesť elektronický podpis a rozvíjať sa má elektronický obchod. V oblasti prípravy na členstvo v EÚ sa má klásť dôraz na plné využitie finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ.
Základným cieľom sociálnej politiky vlády bude motivovať ľudí v produktívnom veku k aktívnej práci. Zároveň sa vytvorí systém sociálneho zabezpečenia, ktorý v prípade absencie vlastných príjmov poskytne všetkým občanom solidárne zdroje na pokrytie ich primeraných životných potrieb. Prioritami bude zníženie nezamestnanosti a zvýšenie efektívnosti sociálneho systému. Cieľom bude zníženie zneužívania sociálneho systému, odstraňovanie byrokracie a potláčanie korupcie.
V rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií vláda zdôrazňuje rozvoj informatizácie, zvýšenie finančnej disciplíny a tvrdé rozpočtové obmedzenia v železničnej a autobusovej doprave. Vstup do výstavby diaľnic by mal byť umožnený i neverejnému sektoru. So širšou liberalizáciou počíta vláda v oblasti pôšt a leteckej dopravy, dozrie pritom i na pokračujúcu transformáciu železníc.
V oblasti pôdohospodárstva kabinet podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde a rozvoj trhu s pôdou. Po skončení lehoty na uplatňovanie reštitučných nárokov, teda po roku 2006, chce vláda všetku ešte stále vlastnícky nevysporiadanú pôdu previesť na štát a tá časť, ktorá nebude potrebná na verejnoprospešné projekty, sa má dostať do rúk obcí. Pri poľnohospodárskych dotáciách vláda pripravuje zefektívnenie kontroly ich využívania. Veľká pozornosť sa má venovať urýchlenému dobudovaniu štruktúr potrebných po vstupe krajiny do EÚ na výkon jej spoločnej poľnohospodárskej politiky. V lesníctve kabinet pripravuje transformáciu štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť a odbúrať sa má aj doterajšie dotovanie tohto odvetvia.
V regionálnej politike chce vláda vytvoriť rámcové podmienky na zastavenie narastania rozdielov v ekonomickej sile jednotlivých VÚC, čo sa má dosiahnuť aj zavedením systému finančného vyrovnávania, ktorý bude zohľadňovať princíp solidarity a motivácie. Pri podpore bývania bude vláda v súlade s možnosťami rozpočtu pokračovať v bonifikácii úrokov hypotekárnych úverov či v podpore stavebného sporenia. Pre rozvoj bytovej výstavby sa má zvážiť aj zavedenie stimulačných daňových nástrojov.
