Finanční poradcovia: amatéri verzus profesionáli I.

Pre postkomunistickú ekonomiku je typické, že nikto neskúma skutočnú profesionalitu týchto ľudí a ani sa nepýta na ich prípadnú zodpovednosť za škodu. Zaujímavé je, že ak vám obuvník zatlčie nakrivo klinec do topánky, máte väčšiu šancu domôcť sa kompenzácie ako u ľudí, ktorí za pár dní dokážu vyhodiť von oknom vaše celoživotné úspory. Vystavovanie živností na rôzne ekonomické a finančné poradenstvá nemá nič spoločné s liberálnym trhovým prostredím. Ide v skutočnosti o zlyhanie základnej funkcie štátu: vytvárania a udržovania vhodného ekonomického a právneho regulačného rámca.

Vo vyspelých štátoch EÚ a OECD má slovo „finančný poradca“ celkom presný význam. Ide o fyzické i právnické osoby, ktoré sú štátom autorizované na poskytovanie poradenstva pri nákupe finančných služieb (životných poistiek, penzijných plánov, podielových fondov, akcií atď.). To znamená, že je stanovený regulačný orgán ktorý jediný je oprávnený vydať uchádzačovi na túto činnosť licenciu. Obyčajne je to ten istý orgán, ako pre obchodníkov s cennými papiermi a investičné spoločnosti. Nie je to len prázdna byrokracia? Nie, keď štát dáva finančnému poradcovi licenciu, ručí za dve veci:

• Finančný poradca je profesionálne skúsenou osobou, ktorá musí spĺňať určité zákonné podmienky. Nikto okrem finančného poradcu nesmie poskytovať tie služby, ktoré pre finančného poradcu rezervuje zákon (tak ako napr. operáciu slepého čreva môže urobiť len lekár a nie inštalatér).
• Tým, že štát finančnému poradcovi dáva na dané služby výlučné právo, zároveň za jeho aktivity aj istým spôsobom ručí. To znamená, že pri zlom výkone služieb bude poradcovi jeho licencia odobratá a investor bude mať právo na náhradu škody.

Vo vyspelých krajinách je zákonom určené, akým spôsobom sa poradca na svoju profesiu pripravuje, kto na jeho činnosť dozerá. Vo Veľkej Británii je to napríklad Úrad pre finančné služby a činnosť poradcov upravuje zákon o finančných službách. Aj právne normy Európskej únie presne špecifikujú, ktoré organizácie a osoby môžu finančné poradenstvo vykonávať. Okrem toho finanční poradcovia sa zvyčajne združujú aj do samoregulačných organizácií, ktoré okrem minimálnych zákonných podmienok pripravujú pre svojich členov aj etické kódexy. Treba si uvedomiť, že finančné poradenstvo je veľmi osobná služba a jej základom je korektnosť správania sa poradcu voči investorovi.

Pôsobenie finančných poradcov si môžeme priblížiť na príklade Veľkej Británie, kde pôsobí niekoľko desiatok tisíc takýchto osôb. Ako teda prebieha typická návšteva u finančného poradcu? Prvá vec, čo vám musí poradca povedať, je, či je závislý alebo nezávislý. Niektorí poradcovia predávajú len produkty niektorých finančných inštitúcií (napr. len dvoch alebo troch poisťovní) a majú s nimi uzatvorené provízne zmluvy. Je zrejmé, že ich rady sa môžu týkať len týchto firiem a nesmú predstierať, že sú nezávislí a ani nesmú predávať produkty iných firiem. Závislí poradcovia sú spravidla regulovaní prostredníctvom zastúpenia svojich materských firiem v samoregulačných organizáciách. Ak napríklad takýto poradca ponúka produkty investičnej firmy Fidelity, predmetom samoregulácie je samotná firma, ktorá je členom organizácie IMRO (Investment Management Regulatory Organisation). Nezávislí poradcovia (Independent Financial Advisors, IFAs) sú združení v osobitnom národnom registri a každý klient si môže skontrolovať, či daná osoba má licenciu alebo nie. Za podnikanie bez licencie sú veľmi prísne pokuty a väzenie.

Pokračovanie článku o finančných poradcoch uvedie oPeniazoch.sk na budúci týždeň.