Slovenská pošta nie je spokojná so situáciou na poštovom trhu

Súčasný stav na domácom trhu poštových služieb po vlaňajšom rozhodnutí Európskej komisie (EK) o otvorení trhu hybridnej pošty pre alternatívnych operátorov je pre Slovenskú poštu, a.s. nevýhodný a diskriminačný. Informoval o tom generálny riaditeľ Slovenskej pošty Libor Chrást na pondelkovom hnClube venovanom financovaniu univerzálnej poštovej služby. Slovenská pošta nie je proti úplnej liberalizácii poštových služieb na Slovensku, plánovanej od roku 2013. Práva a povinnosti operátorov by však mali byť vyvážené a umožňovať rovnaké podmienky pre všetky firmy poskytujúce poštové služby. Rozhodnutie EK však podľa Chrásta domáci poštový trh predčasne uvoľnilo, keď fakticky odstránilo poštovú výhradu Slovenskej pošty pre listové zásielky do 50 gramov. Zostalo pritom nevyriešené financovanie univerzálnej poštovej služby. Táto situácia podľa šéfa pošty zvýhodňuje alternatívnych doručovateľov.

"Neviem si predstaviť, že by Európska komisia rovnako ako o Slovensku rozhodla napríklad o Francúzsku alebo Nemecku," vyslovil Chrást nespokojnosť. EK podľa neho neposúdila reálne situáciu na slovenskom poštovom trhu. Poskytovanie povinnej univerzálnej služby je pre Slovenskú poštu neefektívne, čo kompenzuje výnosmi na základe poštovej výhrady a z iných činností. Ak by univerzálnu službu neposkytovala, jej náklady by podľa Chrásta boli značne menšie. Vynútené náklady na poskytovanie univerzálnej služby v roku 2007 predstavovali pre poštu 58,65 mil. €. "Tento náklad bol plne hradený z výnosov, ktoré nám plynú z poskytovania všetkých služieb a, samozrejme, najmä zo služby, ktorá je vo výhrade - doručovanie zásielok do 50 gramov," uviedol Chrást. Zo siete okolo 1 600 pôšt je podľa neho ziskových do štyristo. Poštovú výhradu pošty na listové zásielky do 50 gramov je podľa Chrásta potrebné zachovať do konca roku 2012 ako zdroj financovania univerzálnej služby.

Generálny riaditeľ spoločnosti TNT Post pre strednú a východnú Európu Petr Zháňal podporil čo najväčšiu liberalizáciu poštových služieb, so zdravým konkurenčným prostredím a orientáciou na zákazníkov. "Aby liberalizácia bola efektívna, je potrebné, aby trh bol otvorený viac ako jednému poštovému operátorovi a mal možnosť podnikať v širokom spektre trhu," uviedol Zháňal. V Holandsku a Rakúsku s liberalizovaným poštovým trhom majú podľa neho národní operátori v rámci Európskej únie najnižšie ceny, najlepšiu kvalitu a najvyšší zisk. Vo Francúzsku a v Taliansku s monopolným postavením poštového operátora je to presne naopak. Zháňal tvrdí, že poskytovanie univerzálnej služby predstavuje najväčšiu konkurenčnú výhodu poštových operátorov.